LASICA: MY UMELCI SME VŽDY V POSLEDNOM RADE

BRATISLAVA 19. septembra (webnoviny.sk/extraplus.sk) - Slovenskí herci a herečky nariadeniam regulujúcim návštevnosť divadiel a sedenie v hľadisku nie celkom rozumejú. Na základe pondelňajšieho rozhodnutia Ústredného krízového štábu divadlá pokračujú v pôvodnom režime, teda interiérových kultúrnych podujatí sa môže zúčastniť maximálne päťsto ľudí, exteriérových maximálne tisíc, pričom návštevníci divadiel v regiónoch nachádzajúcich sa v červenej zóne môžu zaplniť maximálne každý druhý rad. Po predstaveniach nebudú bývať recepcie a každý návštevník musí, samozrejme, rátať i s rúškom a dezinfekciou rúk.

Nateraz platné pravidlá v pondelok presadili premiér Igor Matovič (OĽaNO) a ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO), krízový štáb by však najradšej ešte pritvrdil. Hercov to zneisťuje, obmedzenia považujú za nelogické.

„Ja teda nie som odborník na hygienu, nevyznám sa v tom a naozaj neviem, čo všetko zvažujú, ale nerozumiem, prečo do jednej školy môže prísť tisíc detí a byť spolu v jednom foyeri a potom môžu sedieť 35-ti v tej triede vedľa seba tak, ako predtým, prečo môže byť MHD plná tak, ako býva, prečo môžu byť obchody plné tak, ako bývajú a divadlo nie,“ povedala v rozhovore pre Webnoviny.sk herečka Zuzana Vačková.

Podľa Vačkovej majú návštevníci divadelných predstavení v hľadisku miesta dostatok. Hovorí, že v divadle sa určite netlačia a nedýchajú si do ucha ako v preplnenej mestskej hromadnej doprave. „Myslím, že hrozba, že by sa v nejakom divadle mohol šíriť vírus, by teda nemala byť väčšia,“ dodáva.

Príliš jednoduchá rovnica

Podľa jej kolegyne, herečky Zuzany Fialovej je rovnica, ktorou vláda vyratúva bezpečnosť celkom jednoduchá. Myslí si, že v krajinách, ktoré na tom v lete pracovali, do nej vedia zapasovať množstvo premenných.

„Napríklad, aký dych človek vydychuje v pokojnom stave, keď niečo pozoruje a je iba vnímateľom nejakej udalosti, čo je niečo úplne iné ako aktívny zážitok, napríklad tanečný alebo iný, a ako ďalej vieme chrániť ľudí v hľadisku aj samotných hercov. Však my herci sme teraz asi najviac testované bytosti na svete, lebo každá nová produkcia, každé divadlo vyžaduje nové a nové testy, až po to, koľko metrov kubických má jedna miestnosť, aké veľké sú sedadlá a koľko tí ľudia reálne od seba sú…,“ menuje známa interpretka.

Zhodnotiť sa dnes podľa herečky dá už úplne všetko, otázne je, či je o to záujem. „Môžeme sa zamyslieť nad tým, či vieme púšťať ľudí do divadla v skupinkách po pätnásť už od šiestej, či ich vieme poprosiť, aby si priniesli pitie so sebou, lebo nebudeme mať občerstvenie a milión ďalších vecí. Som presvedčená o tom, že to vieme aj u nás udržať tak, ako to vedia v Rakúsku pri 10-tisícovej návštevnosti . No tu, žiaľ, vôľa takúto rovnicu vytvoriť nebola,“ usudzuje Fialová.

Nikto nevie, ako by to malo byť

Úradné opatrenia majú zatiaľ najmä jeden efekt – hercov a herečky vo veľkom znervózňujú. Ako pre Webnoviny.sk povedal herec, scenárista a majiteľ štúdia L+S Milan Lasica, nikto vlastne nevie, ako by to naozaj malo byť a nikto ani nedokáže podať relevantné informácie a nariadenia. Každý si potom príkazy a zákazy vysvetlí po svojom.

„A to je asi to najlepšie, čo sa v tejto situácii dá urobiť, lebo je veľa nariadení, ktoré keby sme chceli rešpektovať, tak by sme vlastne ani nemohli hrať – ale je aj veľa takých, ktoré nám to umožňujú… To je dobre, lebo boli časy, nebolo to tak dávno, keď sme nemohli hrať vôbec a pre nás je to, dá sa povedať, likvidačný stav,“ uvádza Lasica.

Poslední v rade

O tom, či vláda dokáže hercov a herečky v ťažkých chvíľach skutočne podržať, známy herec a humorista polemizuje. „Ak sa bude niekoho usilovať podržať, tak je tam záujemcov ešte oveľa viac, a myslím si, že pre vládu prednejších, ako sú umelci,“ podotýka Lasica.

Nejde tu pritom podľa neho o sympatie či antipatie vlády voči hercom ani o to, či hercom a herečkám vládni predstavitelia rozumejú alebo nie, najdôležitejšie zo všetkého podľa neho je, ako vysoko v ich hodnotovom rebríčku sa kultúra nachádza. „Keď ste si prezerali predvolebné programy rôznych politických strán, tak ste tam o kultúre buď nenašli zmienku alebo sa spomínala niekde v poslednom riadku,“ konštatuje.

Známy humorista je smutný, že práve herci musia stáť v rade o pomoc na jeho úplnom konci, neformuluje to však ako výčitku. Politici v čele krajiny budú mať podľa neho vždy množstvo ďalších priorít. Ekonomika bude vždy dôležitejšia ako kultúra, tvrdí. „A čo s tým? My môžeme len naďalej skúšať a dúfať, že budeme môcť to, čo skúšame, raz aj ľuďom zahrať. Musíme byť optimisti,“ uzatvára.