MATOVIČ RAZÍ PROTIRUSKÚ POLITIKU

Matovič dá voľnú ruku politike proti Rusku. Hovorí sa o tom už dlhšie, a dnes sa ukázali prvé signály. Minister obrany tajuplne povedal, že Slovensko je objektom záujmu ruských tajných služieb, a tie tu pôsobia. S podtextom, že sme ohrození.

V skutočnosti je to asi rovnako šokujúce zistenie, ako to, že Slovensko je objektom záujmu amerických spravodajských služieb. A že zajtra ráno vyjde slnko a večer zapadne. 
Veľmoci majú geograficky rozsiahle záujmy, sledujú, čo sa dá a snažia sa ovplyvňovať, čo sa dá, rôznymi prostriedkami. Tak to proste je.

V civilizovaných krajinách sa to rieši skôr v tichosti, ako keď Nemci či Rakúšania z času načas získajú dôkazy, že ich najvyšších predstaviteľov Američania úspešne odpočúvajú. Alebo že niekto z Ruska sa snažil kúpiť nejaké vojenské tajomstvá. Občas to mediálne vybuchne, ale často je to len také krátke klepnutie po prstoch, nejaké to vyhostenie diplomatov a ide sa ďalej.

U nás však od novembra 1989 existuje silná komunita ľudí, ktorých živobytie závisí od toho, že bojujú proti Rusku. Presnejšie, nechávajú sa najímať na manévre, ktorých cieľom je komunikačne poškodzovať Rusko, podporovať ľudí, ktorí sa snažia narušiť tamojší režim (akurát ich, samozrejme, nevolajú západní agenti ale demokratické sily), všetko v hlbokom predklone. Je to klasické klišé: ľudia, pri ktorých ste si takmer istí, že v bývalom režime by spôsobne obhajovali nutnosť hlbokého priateľstva so Sovietskym zväzom, sa teraz klaňajú tam, kde je podľa nich mocnejšie centrum. A tešia sa omrvinkám, ktoré im z tohto obrovského biznisu spadnú. 

Lebo dnes je to do veľkej miery niečo ako biznis. Jeden z najväčších amerických prezidentov Dwight D, Eisenhower pred svojím odchodom z funkcie varoval pred mocou "vojensko-priemyselného komplexu", ktorý prerástol do politiky krajiny. Od jeho časov je tento komplex oveľa rozsiahlejší, sú tam mediálne, spravodajské kruhy, rôzni kvázi-akademici, konzultačné firmy, dodávatelia verejného sektora vo všetkých možných oboroch informačných služieb. Vytvárajú obraz nekonečne agresívneho Ruska, ktoré inak vôbec nestojí za záujem, lebo kultúrne je na ňom vraj zaujímavá len literatúra 19. storočia. 

Slovenská republika, napriek tomu, že je malou krajinou, má tiež svoje záujmy. Na jednej strane sa môže stať, že niektoré veci si budeme musieť ostrejšie vydiskutovať s ruskými predstaviteľmi. Na druhej strane to neznamená, že by sme mali tolerovať všelijakých domácich podržtaškov, ktorí sú pripravení dávať naše územie, inštitúcie či masmediálne kanály do služieb záujmom, ktoré zarábajú na boji proti Rusku.

Rusko je jednou z dominantných krajín nášho priestoru, ktorá nám má rozhodne čo kultúrne, vedecky, ale v niečom aj spoločensky a politicky ponúknuť. Rozhodne viac, ako všelijakí profesionálni antiruskí propagandisti s otrockou mentalitou. Jedno je však isté, dnešná vládna garnitúra za tú svoju otrockú pozíciu bude dostávať protislužby, tieto kruhy sa ešte budú snažiť z Igora vyrobiť štátnika a prezieravého vodcu. Akokoľvek trápne to väčšine národa bude znieť.

Príspevok uverejnil Juraj Draxler na svojom Facebooku 10. júla.