MIKAS: ĽUDIA MI NADÁVAJÚ A VYHRÁŽAJÚ SA MI

Podľa hlavného hygienika Jána Mikasa nemá žiadne príznaky ochorenia 60-80 percent pozitívne testovaných.

Foto tasr
Dátum 24.09.2020

Kedy skončí druhá vlna epidémie? Budú počty nakazených na Slovensku ešte viac narastať? Ako vidí budúcnosť testovania a vyhľadávania pozitívnych prípadov s COVID-19 hlavný hygienik SR? V rozhovore pre portál vZdravotníctve.sk priblížil Ján Mikas aj to, či hygiena plánuje opatrenia sprísňovať. 

Počas prvej vlny epidémie prijalo Slovensko pomerne prísne opatrenia. Zatvárali sa hranice, školy aj obchody. Dnes, naopak, sú opatrenia aj napriek vyššiemu počtu nakazených skôr mierne. Podľa Jána Mikasa sa však Ďalšie opatrenia Kedy by mohol nastať zlom, po ktorom ich budete opäť sprísňovať? Máte na to nejaké kritériá?

Opatrenia budeme prijímať na základe vývoja epidemiologickej situácie. Také veľké sprísnenia ako v prvej vlne by musela na rokovaní schváliť Pandemická komisia vlády a Ústredný krízový štáb.

V súčasnosti máme opatrenia nastavené dvojstupňovo. V prvom rade máme celoslovensky platné opatrenia, ako nosenie rúšok, obmedzenie masových podujatí a opatrenia na hraniciach. A v regiónoch, kde sa epidemiologická situácia vyvíja zlým smerom, môžu opatrenia sprísniť samotní regionálni hygienici.

Vidíme to ako efektívnejšiu formu než prísne opatrenia platné pre celé Slovensko, pretože regionálne úrady vedia lokálne opatrenia rýchlo zaviesť aj odvolať.

Ale keď sa pozrieme napríklad na Česko, do núdzovej situácie sa dostali práve pre mierne opatrenia…

Ťažko sa porovnávať, rozhodujú viaceré faktory. Cez leto mali opatrenia benevolentnejšie a hlavne sa v Česku zdvihla veľká vlna odporu voči noseniu rúšok a dodržiavania hocakých opatrení. Je to však memento aj pre nás, aby sme boli obozretní a opatrní. Predtým sme používali výraz „byť zodpovedný“ a teraz by sme ho mohli nahradiť výrazom „byť opatrný“ a chrániť sa.

Narážate na komunitné šírenie, ktoré by mohlo nastať v Bratislave či iných rizikových regiónoch?

Komunitné šírenie zatiaľ síce nemáme, ale môže nastať. Napríklad v Bratislave sme mali sporadické prípady bez epidemiologickej súvislosti, niekedy aj tzv. klastre prípadov, keď sa nám presne nepodarilo došetriť, kde sa ľudia nakazili. Drvivá väčšina prípadov sa však dá došetriť. Ak by ale takýchto prípadov bolo viac, išlo by o komunitné šírenie, ktorému sa možno v konečnom dôsledku ani nevyhneme. Zatiaľ však robíme všetko pre to, aby sme mu zabránili.

Keby sme mali napríklad 500 nových nakazených denne, nevylučujete, že sa budú sprísňovať doterajšie opatrenia?

Samozrejme, nevylučujem to. Závisí to však aj od toho, ako je tých 500 prípadov rozložených, či rovnomerne po celom Slovensku a regionálne úrady ich dohľadajú, alebo bude 490 prípadov v jednom okrese a nebude tam iná možnosť.

Zatiaľ je teda nepravdepodobné, že sa budú opäť zatvárať základné či stredné školy?

Dúfam, že nás k tomu epidemiologická situácia nedonúti. Opatrenia na minimalizáciu rozsahu epidémie prijalo aj ministerstvo školstvo. Ale, samozrejme, keď budeme mať zlú epidemiologickú situáciu, nevylučujem, že aj k takémuto postupu dôjde, hoci, neradi by sme zatvárali školy.

Podľa medializovaných informácií mala prvá vlna epidémie dopad najmä na starších ľudí, teda vekový priemer nakazených bol vyšší ako teraz. Súhlasíte?

Aj počas prvej vlny bolo nakazených veľa mladých ľudí, ale ochorenie sa vtedy rozšírilo do dvoch zariadení sociálnej starostlivosti v Pezinku a Martine. Počty nakazených a hospitalizovaných sa preto navýšili, rovnako ako počty úmrtí. V súčasnosti je najväčší počet infikovaných vo vekovej skupine od 20 do 50 rokov a ochorenie má zväčša bezpríznakový alebo ľahší priebeh. Preto nemáme vysoký počet úmrtí ani hospitalizovaných. Ale na druhej strane, ten počet je vyšší ako v prvej vlne.

Koľko nakazených podľa vašich štatistík nemá žiadne príznaky COVID-19?

Podľa našich zistení je ich veľa, 60 až 80 percent. Rozpätie však môže zahŕňať aj ľudí, ktorí sú v čase diagnostikovania bezpríznakoví. U niektorých sa príznaky objavujú až neskôr. Asymptomatický priebeh majú hlavne mladší ľudia. Ak by ale bolo viac prípadov v staršej vekovej skupine, zachytili by sme viac pacientov s príznakmi.

Mnohí sa snažia koronavírus porovnávať s chrípkou. Je COVID-19 nebezpečnejší?

V prvom rade treba povedať, že ide o dva odlišné vírusy z inej čeľade, ktoré však vyvolávajú podobné príznaky. Úmrtnosť na COVID-19 je v prípade starších ľudí vyššia ako na chrípku, ale aj samotná chrípka môže mať vážny priebeh u rizikových osôb. Aktuálne sa obávame, že by mohlo dôjsť k zmiešaným infekciám – k nákaze chrípkou aj koronavírusom naraz. Klinické prípady by vtedy mohli byť vážnejšie. Aj preto by sa mali dať rizikové skupiny ľudí so zdravotnými problémami zaočkovať proti chrípke. Práve títo ľudia totiž častejšie končia na JIS-kách v prípade, že sa nakazia koronavírusom.

V akej fáze epidémie sa podľa vás teraz nachádzame?

Momentálne prebieha druhá vlna epidémie a čo sa týka pandemického plánu, sme vo fáze 1 až 2. Predpokladám, že počty nakazených ešte budú niekoľko týždňov stúpať, možno aj 2-3 mesiace, a potom, dúfam, dôjde k poklesu prípadov a druhá vlna by mala skončiť. Ďalej uvidíme, či ešte nepríde ďalšia vlna, alebo či bude dostupná vakcína.

Odborníci v súvislosti s koronakrízou poukazujú na nedostatok zamestnancov regionálnych úradov verejného zdravotníctva, na Slovensku chýbajú epidemiológovia… Robíte niečo pre to, aby ste zamestnancov doplnili?

Pravda je taká, že ide o dlhodobý problém a ťahá sa už viac ako 20 rokov. Keď sme mali pred dvomi desaťročiami približne 3-tisíc zamestnancov v rámci hygienickej služby, tak v súčasnosti ich máme okolo 2-tisíc.

Čím to je? Nižšími platmi? Alebo nezáujmom o toto povolanie?

Je to tým, že postupom času sa rušili miesta, laboratóriá… Priorita v oblasti zdravotníctva bola niekde inde. Dlho sme boli na chvoste záujmu. Zmena nastala až v marci tohto roku, keď sme odrazu v centre pozornosti a sledovaní celou verejnosťou. Je to však náročné, pretože práce je naozaj veľa. Aktuálne sú už hygienici unavení. Od marca sa striedajú a stále sú v službe len tí istí. Do úvahy prichádza stiahnuť ľudí z iných odborov a do budúcna získať finančné prostriedky na to, aby sme ich vedeli zaplatiť. Zároveň sa musíme snažiť, aby sa stali našimi stabilnými zamestnancami. Lebo človek sa nestane odborníkom z roka na rok, niekedy to trvá aj desiatky rokov. Mnohí z našich starších kolegov odchádzajú do dôchodku a nájsť za nich adekvátnu náhradu je veľmi ťažké. Ich kvalifikácia sa nedá porovnať s čerstvým absolventom.

Ako z osobného hľadiska vnímate názory ľudí na celé dianie okolo koronavírusu a opatrenia zo strany hygieny? Mnohé z nich sú nepopulárne a niektoré ľudia prijímajú s nevôľou. Nedostávate od nich napríklad sťažnosti?

Asi žiadny hlavný hygienik nepočítal s tým, že bude pandémia koronavírusu. Ja sám som si ešte počas januára nemyslel, že by šírenie globálnych rozmerov mohlo nastať. Ale informácia, že vírus sa prenáša z človeka na človeka, prišla asi dosť neskoro, a to je pri takýchto epidémiách zásadné. Nečakal som ani to, že budem dennodenne novinárom odpovedať na otázky, a že si niekto všimne prácu hygienikov a epidemiológov, čo je zároveň dobre. Denne dostávam podnety do diskusie, aj vyhrážky a nadávky. Ľudia sú rôzni, väčšinou sa snažia zosobniť toho, kto za problémy môže. Navyše, sú už unavení, nikto nechce byť obmedzovaný. Ja som však pandémiu nevyhlásil, a ani som ju nijako nespustil. Rozhodnutia prijímam na základe porád s kolektívom odborníkov a tiež vďaka nim sa nám opatrenia podarilo nastaviť tak, aby ich občania akceptovali. Najviac nám ale záleží na tom, aby ich aj dodržiavali. Lebo darmo sú pekne spísané, keď ich ľudia nebudú dodržiavať. V takom prípade je to len zdrap papiera.

 

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.