MORÁLKA A MIMIKRY VÍŤAZOV

Exotom volieb bol i tentoraz líder OĽaNO Matovič

Foto TASR/JAROSLAV NOVÁK, ŠTEFAN NIŽŇANSKÝ
Dátum 28.05.2019

Eurovoľby prebehli ako májová búrka nad Záhorím. No ich ozvena sa ťahá ďalej sťa hrmenie slovenskými dolinami až do Bruselu... Ostala tu totiž jedna neuspokojená: strana i „baba“. Dvojka KDH Lexmann musí čakať, keďže do Bruselu môže nastúpiť až po brexite. Hoci vo voľbách získala 27 833 prednostných hlasov. Nie je to chyba, nie je to ani chlap – napriek menu. Viac ako tento fakt a „hrozná“ situácia nedočkavej europoslankyne Miriam Lexmann (-ovej) ma zaujali viac politické mimikry. Do akej miery bilbordy klamali, dokazujú i tieto dve fotografie. Žiarivo žlto-čierna s úsmevom číslo 19 pred voľbami. A ozajstná, nenalíčená aj deprimovaná so zvesenými kútikmi po voľbách vedľa svojho predsedu Hlinu.

Áno, je to stále tá istá osoba! Volebné metódy, praktiky, spôsoby aj prostriedky sú rôzne a čoraz nápaditejšie. Žiaľ, hlasy sa už nedajú vziať späť... Kresťanskodemokratické hnutie viedol v májových voľbách 2019 do Európskeho parlamentu súčasný europoslanec Ivan Štefanec. Jemu samotnému ani predsedovi KDH Alojzovi Hlinovi, zrejme ani zábudlivým voličom neprekážalo, že Štefanec je prototypom „prebehlíka“, ktorý doplával do Bruselu pred piatimi rokmi na potápajúcej sa lodi SDKÚ. Viac ako samotné hlavné mesto Belgicka sa mu celkom určite páčil mesačný plat europoslanca na úrovni až 16 000 eur. Prečo teda nezmeniť politické tričko? Na Slovensku sa to nosí, dokonca sa to stáva „slušnou“ cnosťou. Viď príklad poslanca Miroslava, ktorý si od študentských dôb nenašiel čas ani cestu k logopédovi. V roku 2010 bol najskôr v SDKÚ-DS, potom ostal v parlamente nezaradený. V roku 2014 ho zachytila #Sieť, aby už od jari 2016 v parlamente opäť nezaradene vyčkával. Vhodná príležitosť prišla s agresívnou vlnou skupinky, s ktorou v roku 2017 založil novú stranu SPOLU – občianska demokracia. Predpokladám, že čochvíľa už ani nebude vedieť, čí je. A už si zrejme ani nespomenie na svoje meno, keď ho pred parlamentnými voľbami 2020 ako fekálny voz „vcucne“ Progresívne Slovensko. Parazitujúci vták ukladajúci svoje vajcia do rôznych hniezd sa v prírode volá kukučka, v slovenskom parlamente Beblavý. Jeho vypočítavosť sa vypláca, veď účelová stranícka mimoparlamentná koalícia s Progresívnym Slovenskom priniesla v krajine pod Tatrami už druhé víťazstvo. Tým najnovším vo voľbách do EP sa opájajú ako bezdomovci Alpou pod mostom. Pritom 80 percent voličov sa k modrým urnám so zlatými hviezdičkami vôbec nedostavilo... Účasťou 22,74 percenta ostalo Slovensko zase len na chvoste. Eduard Chmelár pri hodnotení poukázal na falošnosť  dlhodobej pózy progresívcov o ich schopnosti robiť kampaň slušne a pozitívne. „Lebo viac agresívnych trollov ako oni vypúšťajú len kotlebovci a ruka v ruke so Zomri sú skutočným etalónom slušnosti… A keď k tomu pridáme zahraničnopolitické názory Michala Šimečku, ktorý obdivuje zosnulého senátora McCaina, jedného z najmilitantnejších politikov druhej polovice 20. storočia, treba sa mať pred touto novou hviezdou slovenského militarizmu na pozore. Lebo takto si ja progresívnu politiku rozhodne nepredstavujem…,” uzavrel Chmelár.

Exotom volieb bol i tentoraz líder OĽaNO Matovič. Zjavne inšpirovaný úspešnou šachovou fintou Mistríka s Čaputovou v prezidentskej partii siahol aj trnavský Igorko k malej rošáde. Vo februári 2019 totiž opozičný poslanec Matovič zmätene tvrdil, že kým do parlamentných volieb 2016 išiel s programom, že USA sú garantom svetovej bezpečnosti, medzičasom názor zmenil. Teraz zastáva postoj, že Spojené štáty rozvracajú svet vojnami a prezident Donald Trump viac dá na severokórejského diktátora Kim Čong-una ako na predstaviteľov Európskej únie. „USA šíri demokraciu dynamitom," povedal líder obyčajných. Cieľom Matovičovej kandidatúry do europarlamentu malo byť, aby mu voliči tento jeho názorový obrat schválili. „Ak nedostanem aspoň 50-tisíc krúžkov v eurovoľbách, odídem aj zo slovenského parlamentu," vyhlásil. Neviem, či sa tesne pred eurovoľbami nezjavil na otočku v hokejovej republike medzi fanúšikmi Kanady Tom Nicholson, James Bond s brexitovou vlajkou alebo priamo bývalý agent CIA Robert Baer, z ktorého je dnes novinár, publicista a úspešný spisovateľ. Pravdepodobne však niekto Matovičovi spoza oceána naznačil, že môže skončiť nielen v parlamente, no i oveľa horšie. Napríklad ako Pavol Rusko, Marián Kočner či bývalý premiér Robert Fico ... Najsilnejším argumentom bol výskum amerického akademika Dona Levina publikovaný britským portálom Channel 4, z ktorého vyplýva, že od roku 1946 prišlo až k 117 zásahom do volieb cudzou mocnosťou a z toho až 70 percent majú na svedomí USA. Podľa zistení USA využili tzv. tajnú taktiku v krajinách ako Guatemala, Brazília, Salvador, Haiti, Panama, Izrael, Libanon, Irán, Grécko, Taliansko, Malta, Rumunsko, Bulharsko, Albánsko, Srí Lanka, Filipíny, Južný Vietnam, Japonsko a taktiež Slovensko. Námestníčka ministra zahraničia USA Victoria Nulandová sama priznala, že „USA do prevratu na Ukrajine v roku 2014 investovali 5 miliárd USD“. Igimu nebolo viac treba. Aby nemusel zvolať tlačovku s priznaním, že cigánil a táral o tom, ako zmenil svoj už aj tak zmenený názor, radšej sa stiahol z kandidátky. Presne ako nudista plavky na Varadere. A nastrčil za seba na poslednú chvíľu Petra Polláka, ktorý sa s počtom 23 815 krúžkov stal prvým slovenským europoslancom rómskej národnosti. Preveľká sláva, možno zagratuluje i Svätý otec! Spytovať svedomie a spovedať sa pôjdu lídri ostatných parlamentných strán, ktoré sa v euroguľáši rozvarili ako zemiak na zahustenie. Úplne prepadli Dankova SNS, Bugárov Most-Híd aj Kollárovo opozičné Hnutie Sme Rodina.

Etika politikov ani morálka víťazov nie je, žiaľ, merateľná. No ich mimikry boli také presvedčivé, že spôsobili závažné bezpečnostné riziko. Poukázal naň pri zhodnotení pokojného priebehu hlasovania predseda štátnej volebnej komisie Eduard Bárány: „Najvážnejším incidentom volieb do Európskeho parlamentu bolo vyrojenie včiel pri Košiciach.“