NAOZAJ NÁS ČAKÁ OPÄTOVNÝ ODCHOD ZNECHUTENÝCH ĽUDÍ A ROZPAD HODNÔT?

Draxler: Nemôžem sa zbaviť dojmu, že Slovensko je krajina obrovských príležitostí. Najmä príležitosti rozvinúť všetky tie dobré veci, ktoré tu máme. Kde je človek doma? Akú domovinu si vytvoríme?
 

Text FACEBOOK
Foto TASR
Dátum 06.12.2020

Príspevok uverejnil na Facebooku Juraj Draxler 5. decembra 2020.

Kde je človek doma? Akú domovinu si vytvoríme?
(zamyslenie na sobotný večer)

Svoj život som dokopy prežil v piatich krajinách. Vyrástol som na Slovensku. Strednú školu som končil v Británii: doteraz si pamätám jemné mrholenie, ako kráčam v školskej uniforme do budovy z 18. storočia, kde sa nachádzala moja študovňa. Vyučovanie: diskusie o dôvodoch bolševickej revolúce s naším fantastickým učiteľom dejepisu, ktorý vyučoval s humorom aj hlbokými zamysleniami. Ak sme ostali cez prestávku, tak rozprával napríklad svoje príhody z Číny, kde kedysi rok vyučoval angličtinu v službách Čínskej ľudovej armády. Sedenie nad Shakespearom s naším skvelým učiteľom anglickej literatúry. Alebo druhou učiteľkou literatúry, Škótkou, z ktorej sme si robili srandu pre jej divný akcent. atď. Po obede náročný tréning cezpoľného behu (niekoľko míľ behania v bahne po okolitých poliach).
Po vyučovaní dvakrát týždenne práca v obchodnom dome (za kasou, aj v sklade), aby som si zarobil na nejaké to oblečenie či občasné výlety do Londýna (z Bristolu).

Druhá krajina: Nemecko. Tu som strávil najprv rok na vysokej škole v Bádensku-Württembersku a potom dva roky v Brémach. Na rozdiel od Británie som mimo školy nestrávil veľa času, navyše nemecká kultúra mi až tak k srdcu neprirástla, ale rozhodne to tiež bolo zaujímavé.
Potom na chvíľu znovu Anglicko, prekrásne mesto York, kde som absolvoval druhú vysokú školu. Sklamaním bolo, že britské vysoké školstvo bolo v danom období už tak "internacionalizované", že som mal okolo seba viac cudzincov ako Britov a prekážalo mi to, lebo to už nebolo také autentické, tradičné prostredie, aké som si pamätal zo strednej školy. Ale prekrásny campus, nádherné severné Anglicko, ktoré milujem (od drsných priemyselných centier až po prechádzky po vresoviskách).
Potom Belgicko, presnejšie Brusel. Mesto s asi najväčšími kontrastmi, v akom som žil. Na jednej strane pár elegantných predmestí (ako "moje" pomedzie Ixelles a Uccle), popri tom ale miestami dosť špinavé centrum a život v komunite takých tých divných ľudí, ktorí pracujú v európskych inštitúciách alebo subjektoch, ktoré im dodávajú služby. Často veľmi chytrí a vzdelaní, ale značne umelí, bez "šťavy". Práve v tomto období som si zvykol unikať, ak sa dalo, na Balkán alebo do podobných divokejších, voňavejších, skutočnejších častí Európy.

Potom Česko, presnejšie Praha, nádherné mesto, plné aj turistov a gýču, ale tiež kultúry (asi žiadne iné mesto na svete nemá toľko divadiel na kilometer štvorcový), s históriou, o ktorej človek veľa vie (bolo príjemné zistiť, že táto budova na brehu je tá, v ktorej "žili vodníci" v klasickej komédii Ako utopiť Dr. Mráčka, alebo tu bolo kníhkupectvo, ktorého vedúcim bol "falošný čašník" z Vrchní, prchni, ale podobne tiež človeka dojalo prísť pred kostol, kde sa kedysi ukrývali výsadkari, ktorí zabili ríšskeho protektora Reinharda Heydricha).

Aj keď mal človek za sebou extrémne náročný deň - celý deň seminárov so študentami a pred sebou ešte niekoľko hodín opravovania ich prác, do polnoci - tak nejak to menej prežíval, keď vychádzal z krásneho paláca, kde sme vyučovali a išiel domov romantickým nábrežím Vltavy.
Na Slovensko som sa vrátil po dlhých 13 rokoch, v prvom rade s misiou zmeniť slovenské školstvo. Misia je neukončená, uvidíme, ako sa ju v budúcnosti podarí ukončiť.

Ako nad tými rokmi ale premýšľam, nemôžem sa zbaviť dojmu, že Slovensko je krajina obrovských príležitostí. Najmä príležitosti rozvinúť všetky tie dobré veci, ktoré tu máme: sme bez chudobných a nebezpečných predmestí, aké majú mnohé západné krajiny. Ľudia sú bezprostrednejší a, jednoducho povedané, menej pokryteckí (často som sa stretol s tým, ako Nemec či Brit rozpráva o svojich hodnotách úplne inak doma a úplne inak na verejnosti, v prieskumoch verejnej mienky a podobne). Kopa voľnej prírody, kde sa môžeme prechádzať. Ľudia, ktorí v minulosti dostali slušné všeobecné vzdelanie (typický nemecký či britský robotník zďaleka neovláda tak dobre gramatiku svojho jazyka, ako slovenský, podobne ako sa vám málokedy stane, že sa s ním dáte do rozhovoru o histórii či nejakej prírodovednej téme, u nás je to vzdelanie rozšírenejšie).
Podobne to vidia aj mladí ľudia, s ktorými sa občas stretávam a ktorí podobne ako ja prešli nejakou časťou života, najmä štúdia, v zahraničí a teraz by radi dostali príležitosť priespieť k rozvoju Slovenska.

Aj preto hovorím, že nasledujúce obdobie bude neuveriteľne dôležité. Buď zvrátime otrasný vývoj a začneme si znovu budovať slušnú, vzdelanú spoločnosť, s príslušnou vedou, kultúrou, príležitosťami pre šikových, aj normálne rozvinutým, európskym sociálnym štátom. Od samostatnosti sa nám to darilo len sporadicky, problematicky, mohli by sme to zrýchliť. Alebo nás čaká opätovný odchod znechutených šikovných ľudí, rozpad hodnôt, dlhodobá spoločenská stagnácia.

Čo to bude?

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.

DISKUTUJÚCIM: Zapojiť sa do diskusie môžete len po registrácii a prihlásení sa do svojho účtu.


UPOZORNENIE: Vážení diskutujúci, podľa platných zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť IP adresu, e-mail, vaše príspevky a pod. v prípade, že tieto príspevky v diskusnom fóre budú porušovať zákon. V tejto súvislosti vás prosíme, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Medzi také príspevky patria komentáre rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Za každý zverejnený príspevok nesie zodpovednosť diskutujúci, nie vydavateľ či prevádzkovateľ Extra plus.