NÁVRAT LIPŠICOVHO POSKOKA SPIŠIAKA

Denník N prisiesol 24. marca 2020 rozhovor s bývalým viceprezidentom policajného zboru v rokoch 2001-2006 a policajným prezidentom v rokoch 2010-2012 Jaroslavom Spišiakom, v ktorom povedal, že je pripravený vrátiť sa a pomôcť s veľkou reformou bezpečnostních zložiek.

V tejto súvislosti Vám prinášame článok z nášho magazínu z mája 2011, v ktorom sú uvedené pracovné postupy Jaroslava Spišiaka.

„Podľa mňa občanom je úplne jedno, keď policajtov, ktorých by sme možno nazvali debili a dosiahnu takýto výsledok, tak kľudne budem pracovať s debilmi."

Na Slovensku by sa našlo len málo neinformovaných ľudí, ktorí by nepoznali citovaný výrok. Pôvodcom sentencie nie je nik iný ako prezident Policajného zboru Slovenskej republiky, autor celej plejády zmätených bonmotov, aké by ctili aj svetoznámeho majstra v absurdnej štylistike Georgea Busha. Keby išlo len o rečnícku neobratnosť Jaroslava Spišiaka na jeho častých tlačových konferenciách, dalo by sa to brať s humorom, ale ukazuje sa, že chaos, ktorý spôsobil v Policajnom zbore, už taký úsmevný nie je.

Vykopnutí profesionáli
Za úradovania súčasného policajného prezidenta bolo z Policajného zboru prepustených alebo „dobrovoľne odídených" vyše tisíc policajných šarží i radových policajtov.

Na nezvyčajnú personálnu politiku policajného šéfa, podľa všetkého schválenú ministrom vnútra, doplatili mnohí skúsení kriminalisti, riaditelia útvarov a schopní policajní odborníci. Do civilu bol prinútený odísť bývalý šéf elitného policajného útvaru Úradu boja s organizovanou kriminalitou Ivan Ševčík, ktorý roky úspešne bojoval proti mafii, riaditeľ Úradu boja proti korupcii Ján Holič, krajskí riaditelia a desiatky ďalších funkcionárov Policajného zboru. Podľa Ševčíka nové vedenie polície „nesiaha len na riadiacich pracovníkov, ale aj na radových špičkových policajtov, ktorí sa podieľali na objasňovaní obzvlášť závažných zločinov".

Plukovníka Ivana Špánika, ktorý bol do 15. septembra 2010 zástupcom krajského riaditeľa PZ v Žiline, Spišiak odvolal bez udania dôvodu, bez uvedenia faktov, pre ktoré sa vysokopostavený policajný dôstojník odvoláva. Špánik vo svojom odvolaní uviedol: „Teraz sa cítim ako nepriateľ tohto štátu a možno ma súčasné vedenie zaradí aj do zoznamu ,nežiaducich osôb‘. Asi za to, že som do dnešného dňa poctivo 28 rokov pracoval v Policajnom zbore, bez jediného disciplinárneho konania proti mne. S hrdosťou môžem o sebe povedať, že v rámci Policajného zboru mám také všestranné skúsenosti z rôznych súčastí výkonu služby ako málokto." Jeho odvolanie zostalo bez ohlasu. Nuž, ako sa vyjadril jeden anonymný komentátor na internete, takto sa naozaj nedáva výpoveď ani upratovačke. Zaujímavé na situácii v Policajnom zbore je, že vykopnutí alebo funkcií pozbavení policajti sa môžu sťažovať akurát na lampárni a svoje žaloby zveriť hluchej vŕbe, ktorú momentálne zastupuje internet. Ktovie, prečo médiá do podobných vecí nos nestrkajú a ktovie prečo sa policajti boja hovoriť hlasnejšie a neanonymne. Pravdepodobne to dobre vedia len oni, tí, čo za dvadsať rokov už v médiách, a najmä v polícii, všeličo zažili. Prípad bývalého šéfa Úradu boja s organizovanou kriminalitou Ivana Ševčíka, plukovníka Ivana Špánika, plukovníka Jána Holiča a ďalších dokazuje, že s vedomím ministra vnútra Daniela Lipšica robí policajný prezident v Policajnom zbore SR nechutné čistky bez možnosti postihnutých brániť sa. Takéto decimovanie sa dá vysvetliť iba nízkymi pohnútkami osobnej a politickej vendety. Spišiak sa na margo prepúšťania policajtov vyjadril, že nepotrebuje individualistov, „lebo vlci lovia vo svorke", a tak vlastne zamenil kvalitné individuálne výkony odborníkov za akcie lojálnej, politicky vyhovujúcej, ale neskúsenej a bezzubej vlčej svorky. A tu už prichádza k vyvrcholeniu hry o policajtoch, ktorých Spišiak nazval „debilmi", lebo grotesky predvádzané na tlačovkách policajného prezidenta sa menia na tragédiu.

Vyhodnotený ako nespôsobilý
Zdá sa, že jediným politikom na Slovensku, ktorý pravidelne otvára tému podozrivej činnosti policajného prezidenta, je Ján Slota. Ako hovorí, na vlastné riziko. Dôvody, pre ktoré by mal minister vnútra odvolať Jaroslava Spišiaka z postu prezidenta Policajného zboru, vyvolávajú nepríjemné pocity a otázniky. Nejde len o vyše tisíc prepustených policajtov, ale aj o osobné a profesionálne Spišiakove prešľapy v nedávnej minulosti, za aké sa dáva v polícii červená karta. Slota kladie otázky, prečo je stav polície najhorší za posledných dvadsať rokov, koľko disciplinárnych konaní bolo vedených proti terajšiemu policajnému prezidentovi, kedy a za čo bol niekoľkokrát vyhodnotený ako nespôsobilý vykonávať v polícii nejakú funkciu. O tom, že šéf SNS nemá o profesionálnych chybách a ľudských prehreškoch Jaroslava Spišiaka iba akési indície, svedčí aj výpoveď bývalého policajta Petra Hodosiho v relácii Na margo televízie Patriot. Aj keď prepustený policajt z Dunajskej Stredy často hovoril v náznakoch (strach diktuje opatrnosť), predsa verejne potvrdil, že osobne vyťahoval Spišiaka zo šlamastiky, intervenoval za neho na najvyšších miestach, keď mu hrozilo prepustenie z polície. Hovoril aj o povestnom litri benzínu, ktorý si Spišiak „požičal" zo služobného auta. Pravdaže, nebol to iba symbolický jeden litrík, ale o čosi väčšie množstvo.

J. Slota na tlačovej konferencii uviedol mená bývalých blízkych spolupracovníkov J. Spišiaka, ktorí vedia viac o jeho prechmatoch. Okrem Petra Hodosiho spomenul Alexandra Pappa, Zoltána Hanuliaka, Zoltána Sidóa, Jána Szabóa a ďalších policajtov z Dunajskej Stredy.

Silná káva
Osobitnú pozornosť podľa Slotu by mal venovať minister Lipšic okolnostiam, za akých jeho policajný prezident získal bezpečnostnú previerku, pretože je známe, že prvý raz mu NBÚ previerku zamietol, údajne pre podozrenie zo stykov s dunajskostredským podsvetím. Spišiak pôsobil na čele Policajného zboru bez povinnej previerky trištvrte roka, až mu ju napokon podpísal zástupca riaditeľa Národného bezpečnostného úradu. Nie však riaditeľ Blanárik, čo je prinajmenšom neobvyklé.

Otáznikov okolo Spišiakovej minulosti je podľa predsedu národniarov viac. Bol v kontakte s pápayovcami? Aký osud stihol odsúdených bratov Raiszovcov, ktorí priamo na súdnom pojednávaní oznámili, že Jaroslav Spišiak bral od nich peniaze? Prečo zmizli z povrchu zemského po tom, ako vyšli z väzenia? Prečo sa stal Norbert Kočiš chráneným svedkom napriek tomu, že dal brutálne zbiť troch policajtov? Prečo chodia po slobode takí gauneri ako Sátor, ktorých hľadá Interpol?

Ak by už okrem verejnej výpovede bývalého policajta Petra Hodosiho nemal minister vnútra Daniel Lipšic k dispozícii nič iné, mali by ho aspoň trochu zaujímať otázky vyslovené ústavným činiteľom. J. Slota je poslanec Národnej rady, teda nie človek, ktorého reči by si vypočul minister vnútra náhodne kdesi na ulici. Ministrovi nič nehovorí ani trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru pre podozrenie z „požičiavania" pohonných hmôt v podniku Slovnaft? Peter Hodosi v spomínanej relácii povedal zaujímavú vetu: „Keby mňa obvinili za také veci, za aké bol obviňovaný Spišiak, tak nie že by ma vyhodili, ale sedím v Leopoldove možno dvadsať rokov." A to je už naozaj silná káva.