PLODNOSŤ - ZBRAŇ ISLAMU?

Začiatok devätnásteho storočia patril objavom na poli chémie, Napoleonovým vojenským úspechom i zlyhaniam, Beethovenovým symfóniám a dovtedy nevídaným vedecko-technickým objavom. Na svet prišiel Hans Christian Andersen, Johann Strauss či Victor Hugo a možno práve jeden z nich bol miliardtým narodeným dieťaťom. Podľa odhadov totiž ľudstvo prekročilo túto magickú hranicu okolo roku 1805 a odvtedy stúpa populačná krivka šialeným tempom. Ako bude vyzerať naša planéta o desať, dvadsať či päťdesiat rokov a ako sa zmení etnické zloženie jej obyvateľov?

Pôrodná explózia

Vráťme sa však na začiatok. Hoci k prvej miliarde to ľudstvu trvalo veľmi dlho, druhá nasledovala už po zhruba storočí. Tento úkaz možno podľa odborníkov nazvať javom demografického prechodu, keď populácia prechádza zo stavu s vysokou pôrodnosťou a vysokou úmrtnosťou do stavu s nízkou pôrodnosťou a nízkou úmrtnosťou. V rámci tohto prechodu existuje perióda, keď sa úmrtnosť znižuje, pôrodnosť je však stále vysoká. Toto obdobie sa začalo v modernom svete zhruba v osemnástom storočí. Západný svet postupne menil svoje správanie a vykazoval klesajúcu pôrodnosť, zatiaľ čo rozvojové krajiny napriek klesajúcej úmrtnosti svojich obyvateľom pokračovali a dodnes pokračujú vo vysokej pôrodnosti.

Trojmiliardté bábätko na seba nenechalo dlho čakať a na svet prišlo na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia. Tesne po jeho narodení vrcholil populačný rast na celom svete hodnotou viac ako dve percentá ročne a už o pätnásť rokov prišlo na svet štvormiliardté bábätko. Začali sa viesť diskusie o nedostatku prírodných zdrojov a tie sa viedli i o dvanásť rokov neskôr, keď ľudstvo dobylo hranicu piatich miliárd. Symbolicky táto udalosť pripadla na 11. júla 1987 a dodnes je 11. júl Svetovým dňom populácie. V tom období už ľudia nepodliehali panike tak ako v sedemdesiatych rokoch a utešovali sa správou americkej Národnej akadémie vied, podľa ktorej sa mal rast populácie stabilizovať vďaka stále klesajúcej pôrodnosti žien zo Západu a stúpajúcej neplodnosti žien z rozvojových, prevažne afrických krajín. Napriek tomu však stačilo dvanásť rokov na to, aby pribudla ďalšia miliarda. Za menej ako 75 rokov sa svetová populácia strojnásobila, úmrtnosť bola v roku 1999 o polovicu nižšia ako v roku 1950 a priemerná dĺžka života sa zvýšila o dvadsať rokov. Hoci klesla plodnosť, rodilo sa mnoho detí – v roku 1999 síce už na jednu Európanku pripadalo len 1,4 dieťaťa, ale v Afrike žena stále porodila v priemere 5,5 dieťaťa.

Moslimská Európa

Siedma miliarda pribudla len nedávno – v októbri 2011 a tento rok sme dosiahli ďalší míľnik – 7,5 miliardy ľudí. S týmto fenoménom je spojených množstvo problémov – nedostatok jedla, vody, ruinovanie životného prostredia a s tým súvisiaca zmena klímy, ktorá opäť vedie k nedostatku jedla a vody. V tomto začarovanom kruhu sú uväznení tí najchudobnejší, tí, ktorých počet sa neustále zvyšuje. Stále totiž platí, že kým Európa a západný svet starne, populácia rastie závratným tempom práve v tých najchudobnejších krajinách. Na túto skutočnosť upozornil i taliansky publicista Giulio Meotti v súvislosti s imigrantskou krízou, v ktorej sa Európa už niekoľko rokov zmieta. „Európa starne a namiesto plodenia vlastných detí víta obrovské množstvo prisťahovalcov z Blízkeho východu, Afriky a Ázie, ktorí chcú nahradiť Európanov prinášajúc kultúru s výrazne rozdielnymi hodnotami v oblasti sexu, vedy, politického systému, kultúry, ekonomiky a náboženstva,“ konštatuje a fakty, bohužiaľ, jeho slová potvrdzujú. Ako príklad môžeme uviesť Londýn, ktorého počet obyvateľov sa pohybuje na úrovni osem až deväť miliónov. Gentlemanov v klobúkoch a s dáždnikmi by ste tam však už dnes hľadali márne. Londýn v priebehu niekoľkých desaťročí výrazne zmenil svoju tvár a každý tretí „Londýnčan“ sa narodil za hranicami Veľkej Británie. Medzi desiatku najčastejších rodísk takýchto Londýnčanov sa dostali len dve európske krajiny – Poľsko a Írsko. Zvyšok prisťahovalcov tvoria prevažne Indovia, Pakistanci, Bangladéšania, Nigérijci, Srílančania či Keňania a niektoré londýnske mestské časti sa im už podarilo nadobro ovládnuť. Podobne, ak nie dokonca horšie je na tom Paríž či Marseille, ktoré sú známe svojimi „no-go“ zónami. Ide o štvrte a sídliská prisťahovalcov, kde sa kriminalita rozmohla do takej miery, že sa tam neodváži vstúpiť už ani polícia. Obyvatelia takýchto štvrtí sa hlásia v drvivej miere k islamu a tradičnými európskymi hodnotami otvorene pohŕdajú.

Zanikneme?

O islamizácii Európy sa toho už popísalo veľa. Pravda však je, že pri udržaní súčasného trendu bude o niekoľko rokov Európa viac moslimská než kresťanská. Parlamentné listy pred časom informovali o štúdii inštitútu Pew Research, ktorá vychádza z dát zozbieraných v rokoch 2010 až 1015. Podľa jej údajov zomrelo za toto päťročné obdobie v Nemecku o milión a pol kresťanov viac, než sa ich v rovnakom období narodilo. S podobným trendom sa stretávajú aj iné európske krajiny a podľa prieskumu ubudlo v spomínanom období v Európe až šesť miliónov kresťanov. Prirodzený úbytok kresťanov ide ruka v ruke s nárastom počtu ľudí vyznávajúcich islam. V skúmanom období sa ich totiž v Európe narodilo o milión viac, ako ich umrelo. Navyše, štúdia bola realizovaná v období pred masívnym, niekoľkomiliónovým prílevom migrantov prevažne moslimskej viery, ktorý odštartoval v roku 2015 a pokračoval i minulý rok. „Európa stratila vôľu žiť ako Európa. Je zhromaždená už len v múzeách, v histórii. Ak jej vodcovia neskoncujú s prisťahovalectvom, budeme veľmi rýchlo svedkami agónie kontinentu, ako ho poznáme,“ vyhlásil už pred štyrmi rokmi izraelský odborník na Blízky východ Mordechai Kedar. Príčinu vidí v európskej slabosti, ktorú moslimovia využívajú na ovládnutie kontinentu. Vážnym európskym problémom je podľa neho i spomínaná nízka pôrodnosť Európaniek a opačná tendencia na strane moslimiek.

Medzi ženami zo západného sveta sa navyše rozmohol trend dobrovoľne nemať deti. Vznikajú iniciatívy na podporu týchto žien riadiace sa heslom, že deti nie sú jediná cesta, ako prežiť šťastný život. Dôvodov na dobrovoľné „nematerstvo“ je viacero. Ženy sa chcú venovať rozvíjaniu svojej kariéry, záľubám či cestovaniu, no mnohé argumentujú práve populačnou explóziou. Každý nový život podľa nich znamená pre planétu ekologickú záťaž a nemať deti sa tak začalo považovať za čosi ako filozofiu. Nech už sa na vec pozrieme z akéhokoľvek uhla, fakt je, že v roku 2050 bude na zemi takmer desať miliárd obyvateľov. Európa už v tom období nebude najpočetnejším kresťanským regiónom a počet moslimov tu presiahne desať percent. Už pred rokmi sa moslimovia vo Švajčiarsku snažili presadiť zmenu štátnej vlajky, keďže biely kríž na červenom pozadí podľa nich porušoval práva nekresťanských menšín. Už pred rokmi vyzval radikálny islamista Fouad Belkacem Belgičanov, aby opustili svoju vlasť, ak sa im nepáči islam, ktorý nazval nadradeným. Koľko podobných útokov na našu kultúru, tradície a v neposlednom rade i na holý život ešte potrebujeme, aby sme sa odvážili bojovať za vlastnú budúcnosť?