RÍMSKE KÚPELE POD ZEMOU

Vápencová jaskyňa Domica, ležiaca v juhozápadnej časti Národného parku Slovenský kras, vo vzdialenosti 70 kilometrov od Košíc, patrí medzi naozajstné prírodné klenoty. Potvrdzuje to aj fakt, že od roku 1995 je zapísaná v zozname svetového dedičstva UNESCO. Slovensko patrí medzi krajiny s najbohatšími krasovými javmi. Nezvyčajne rozsiahle krasové územie planinového typu predstavuje práve Slovenský kras. Na jeho území sa nachádza vyše tisíc jaskýň, čo je štvrtina z ich celkového počtu na Slovensku. 

Sila prírody
Existenciu Domice speleológovia predpokladali ešte pred jej objavením. Neďaleko sa na území Maďarska nachádza jaskyňa Baradla, ktorá pokračuje až k slovenským hraniciam. Tu už bola objavená jaskyňa Čertova diera aj priepasť Stará Domica. Práve na jej dne v roku 1926 Ján Majko narazil na pokračovanie smerom do podzemia.
Domica je vzdialená dva kilometre od štátnej hranice s Maďarskom. Tvorí unikátny súvislý celok s jaskyňou Baradla a spojená je aj s jaskyňou Čertova diera. Tento komplex dosahuje dĺžku zhruba 25 kilometrov. Sprístupnené časti jaskyne merajú 1 315 metrov, celková dĺžka jaskyne je 5 080 metrov.
Jaskyňu vytvorila činnosť podzemných tokov Styx, Domického potoka a ďalších menších prítokov zo svetlých wettersteinských vápencov pozdĺž tektonických porúch v období druhohôr, v strednom triase. Ich dlhodobou eróznou činnosťou sa chodby postupne rozširovali, miestami vznikli rozľahlé klenuté priestory, vytvorené zrútením hornín oslabených eróziou vlastnou váhou do vzniknutého prázdneho priestoru. Volajú sa vznešene sieňami a dómami.

Skalná ruža
Georeliéf Domice je veľmi pestrý. Dominujú jej horizontálne oválne chodby so stropnými korytami (Panenská chodba, Suchá chodba, Vstupná chodba, Diamantová plavba), miestami prechádzajúce do siení a dómov (Majkov dóm, Dóm indických pagod). Jaskyňa je vyplnená sintrom, ktorý vytvára rôzne útvary. Nachádzajú sa tu štíty, voľné ploché dosky z hornej aj dolnej strany bez ďalších výrastkov, ďalej bubny, ktoré sa od štítov odlišujú tým, že sú zo spodnej strany plné stalagmických útvarov. Pripomínajú tak trochu medúzu. Vytvára ich voda stekajúca po mierne naklonených rovinách a postupne sa tu usadzuje v nej obsiahnutý sinter. Tieto útvary v Domici sú najväčšie zo všetkých slovenských jaskýň a nevšedná je aj ich hustota. Zaujímavé sú pramienkové kvaple, korality, cibuľové stalaktity, kaskádovité jazierka a pagodové stalagmity. 

Jaskyňa sa vyvíjala postupne, až v troch vývojových fázach. Jej najnižšia a zároveň najmladšia úroveň je zanesená štrkom a hlinou. Strednú vývojovú úroveň tvorí Objavná chodba, ktorou preteká Domický potok, a priestory okolo podzemnej rieky Styx. Z nich je najrozľahlejší Majkov dóm s dĺžkou 80 metrov, šírkou 30 metrov a výškou 20 metrov. Práve tu sa nachádzajú Rímske kúpele, kaskádovito usporiadané nevysoké, asi desaťcentimetrové hrádzky s jazierkami, malé vodopády, cez ktoré preteká Styx.
Ďalej je tu Panenská chodba, Prvá a Druhá plavba. Súčasťou Prvej plavby je Gotický dóm, ktorého dno vypĺňa 100 metrov dlhé jazero. Na konci Gotického dómu je Klenotnica s kvapľovými útvarmi Smútočnej vŕby a Stĺpom víťazstva. Druhú plavbu tvoria siene a dómy, ich dno v dĺžke 480 metrov zaplavuje Styx. Za zmienku stoja zaujímavé kvapľové útvary závesy Chobotnice a tanierovité stalagmity Skalnej ruže v Kvetnici. Suché časti jaskyne sú najstaršie. Zdobia ich „odumreté" kvapľové útvary. Červená pôda niektoré z nich sfarbila nádherne doružova. Spomeňme Vstupnú chodbu, Prales, Koncertnú sieň, Palmový háj, Dóm indických pagod - jednu z najkrajších miestností jaskyne, Suchú chodbu alebo Sieň terás.

Visiaci kvapeľ, zvyčajne z kalcitu, má meno stalaktit. Stalagmit zasa rastie z jaskynného dna smerom nahor. Spojením stalagmitu a stalaktitu do jednoliateho telesa spájajúceho strop a dno jaskyne vzniká stalagnát. Okrem týchto najznámejších jaskynných útvarov v Domici nájdeme aj ďalšie vápencové skvosty.

ČÍTAJTE TIEŽ: TÚŽIA ÍSŤ NA LETNÚ DOVOLENKU DO REGIÓNU ŠTIAVNICA

Útočisko predkov
Rieka Styx má miestami charakter podzemného kaňonu s oblúkovitými odchýlkami od priameho smeru toku. Na svojej ceste z Čertovej diery vytvorila Suchú a Panenskú chodbu.
Nevšednou atrakciou pre turistov je možnosť plavby po tejto podzemnej rieke.
Okrem nádhernej prírody je jaskyňa známa ako dôležité archeologické nálezisko. Domica bola osídlená už v období neolitu pred piatimi až šiestimi tisícmi rokov, v mladšej kamennej dobe. Je to jedno z najvýznamnejších nálezísk bukovohorskej kultúry na Slovensku. Na viacerých miestach sa našli ohniská a jamy obytných objektov, množstvo črepov z keramiky, až 45-tisíc kusov, z ktorých zrekonštruovali asi 200 misiek a nádob. Ďalej tu boli kostené i kamenné pracovné nástroje - hladené sekerky, udica, ihly, dýky, klin či mlat s prevŕtaným otvorom, ozdoby ako závesy zo zubov a mušlí, ozdobená valcovitá obrúčka. Aj na svahu rieky Styx sú stopy odtlačkov kamenných nástrojov. Zachoval sa odtlačok hrubej tkaniny v hline a zlomok tkáčskeho závažia. Jedna z nádobiek bukovohorskej kultúry je dokonca súčasťou sintrových útvarov. Unikátny je nález hrotu oštepu z kamennej doby, starého zhruba 35-tisíc rokov. V zadnej časti jaskyne, Posvätnej chodbe, bolo pravdepodobne posvätné miesto, možno tu obdivovať unikátne kresby uhľom so symbolikou plodivej sily. Neskôr vchod do jaskyne uzavrela sutina a stala sa tak neprístupnou. Ten súčasný je prekopaný pod Domickým vrchom vedľa ponoru Domického potoka.

Rímske kúpele v Majkovom dóme.

V jaskyni je teplota 10,2 až 11,4 °C, vlhkosť vzduchu je tu vysoká, dosahuje 95 až 98 percent. Aj napriek neveľmi vyhovujúcim podmienkam tu možno nájsť viaceré formy života. V komplexe jaskýň Domica a Čertova diera žije 16 druhov netopierov. Zaujímavá je vyše tisícčlenná kolónia podkovára južného, jediná svojho druhu na Slovensku. Chemickým pôsobením netopierieho trusu na sintrové útvary vzniklo v jaskyni množstvo guánových hrncov. Tí, čo nemali možnosť obdivovať nádhernú výzdobu tejto jaskyne naživo, si určite spomenú na známu rozprávku Soľ nad zlato, ktorá sa nakrúcala práve v Domici.

PRÁVE STE DOČÍTALI ODOMKNUTÝ ČLÁNOK:

 

Ak sa Vám článok páčil a máte naďalej záujem čítať pravdivé a nezávislé texty staňte sa naším predplatiteľom a získajte množstvo výhod:

 

https://www.extraplus.sk/extraplus/predplatne