SLOVENSKO POD JURISDIKCIOU USA

Emil Vestenický: Naše letiská by po ich modernizácii mohol Washington využiť v konflikte s Ruskom

Foto TASR/AP, JANA BIROŠOVÁ
Dátum 29.03.2019

Sme svedkami ďalšieho koaličného sporu spôsobeného rozdielnym postojom k bezpečnosti, suverenite a zvrchovanosti Slovenskej republiky. Vyvolala ho ľahostajnosť MZV Lajčáka k týmto zásadným štátnym hodnotám. Prekrikovanie ani osočovanie nepomáhajú, tak ich nechajme bokom a pozrime sa na problém s trocha hlbším prienikom do súvislostí, ktoré pri úvahách okolo pripravovanej dohody o obrannej spolupráci s USA (DCA) nie je užitočné opomenúť. Politici sa v diskusii o nej väčšinou sústreďujú na dve letiská, 105 miliónov dolárov a naše členstvo v NATO, ale dôsledky na suverenitu, zvrchovanosť SR, vzájomnú spojitosť udalostí narúšajúcich kontrolu zbraní a potenciálne deštrukčné ohrozenie slovenských objektov vojenskou mocou Ruska väčšina marginalizuje.

Honba za ziskom

Tej časti mocenskej štruktúry USA, ktorá sa sústredila na silové presadzovanie svojich chamtivých záujmov po celom svete, sa jej stratégia rúca. Proces jej vytesňovania zo štátnej moci možno otvorene pozorovať od amerických prezidentských volieb v roku 2016, aj keď časť jej vplyvu na svetové dianie pretrváva. Ich metódy riadenia stupňované od jemného nátlaku cez hrozby až po surové „humanitárne“ bombardovanie vyvolali nielen strach, ale aj postupne sa jednotiaci odpor. Dnes strácajú kontrolu nad následkami, ktoré vyvolali. Nimi podnietené a zatiaľ ešte podporované politické štruktúry mimo územia USA sa snažia udržať si vlastný vplyv. Ale aj ich čas sa kráti. Svojou naivnou poslušnosťou smerujú k prekvapivému koncu. Žiaľ, do svojich mecenášov sú natoľko zahľadení, že nie sú spôsobilí pripustiť spojitosť a pochopiť význam udalostí, ktoré sa na svetovej politickej scéne dejú. Vo svojej snahe bezohľadne zneužiť akúkoľvek príležitosť na vlastný prospech nepostrehli, že ich americkí páni svoju príležitosť nastoliť svetové panstvo zbabrali. Pre neprekonateľný egocentrizmus a bezohľadnú honbu za ziskom ignorovali odpor, ktorý svojou agresivitou vyvolávali. Prepásli príležitosť, ktorá sa pred nimi rozprestrela rozpadnutím Sovietskeho zväzu a vnútením svojej ekonomicko-vojenskej predstavy globalizácie ukázali, kam smerujú a o čo im naozaj ide. Nie všetci zostali hluchí a slepí voči týmto hrozbám. Prebudili sa sily, ktoré sa nechcú len pasívne prizerať, ako je likvidovaný ich svet, a tie sa začali brániť. Nuž, tak teraz nastupuje ono biblické z proroka Daniela 5,25: Mene, mene, tekel a parsin. (Boh spočítal tvoje kráľovstvo a urobil mu koniec...)

Prejavy egocentrizmu

Prejavov amerického egocentrizmu je mnoho. Pripomeniem len niektoré, v pamäti verejnosti ešte živé: Prezident Clinton porušil sľub predchodcu nerozširovať NATO na východ, čo pokračuje dodnes natoľko, že potenciálne vojnové vystúpenie USA a celého NATO proti Rusku má podstatne výhodnejšie územné pozície, než mal Hitler v roku 1941 proti ZSSR. Georgeom W. Bushom vedené USA v roku 2002 vypovedali zmluvu o obmedzení systémov protiraketovej obrany (PRO). Od začiatku februára tohto roka zas Trump odstupuje od dohody o zničení a zákaze rakiet s dosahom na strednú a menšiu vzdialenosť (RMSD). To predstavuje pozemné jadrové strely s doletom od 500 do 5 500 km. Takže neporušená už zostáva len zmluva o obmedzení počtu strategických zbraní. Potom zbohom zdravý rozum, ktorý znížil počty jadrových hlavíc, dosahujúcich na vrchole jadrového zbrojenia u USA niečo okolo 32-tisíc a v ZSSR cca 26-tisíc, na dnešných približne 7-tisíc kusov u každého z nich.

Prezident Clinton porušil sľub predchodcu nerozširovať NATO na východ, čo pokračuje dodnes natoľko, že potenciálne vojnové vystúpenie USA a celého NATO proti Rusku má podstatne výhodnejšie územné pozície, než mal Hitler v roku 1941 proti ZSSR.

Proti komu sa chystajú USA rozmiestňovať RMSD, naznačuje stretnutie predstaviteľov stálych členov BR OSN v Pekingu koncom januára tohto roka. Kvôli jednoznačnosti účastníkov pripomeniem: USA, Francúzsko, Veľká Británia, Čína a Rusko. Pravda, prví traja to nebudú. Výstrahou pre našich politikov by mala byť „zrkadlová“ reakcia Ruska. Býva často smerovaná asymetricky.

 

Obete ružovej propagandy

USA postupujú takto, lebo sa nezriekli úsilia ovládnuť surovinové zdroje sveta hoc aj vojenskou cestou. Z opakovaného výrazu „America First“ sa napokon stalo štátne náboženstvo. Ani si neuvedomili, kam tým umiestnili ostatné štáty a národy. Ignorovali fakt, že zákon akcie a reakcie platí aj v spoločenských vzťahoch, nielen v exaktných vedách. V presvedčení o svojej technologickej prevahe si vytvorili autosugestívnu predstavu, že sú schopní vybudovať svoj protiraketový štít takej kvality, aby ním nijaká ruská strela neprenikla, kým ich vlastné rakety ruskú PRO prekonajú. V takej situácii by Rusko nemalo inú záchranu pred zničením než pristúpiť na každú podmienku. Mýlili sa. Rusi dlho mlčali, ale od roku 2014 postupne začali verejne ukazovať, čo všetko si na svoju obranu nachystali. Skrátenú, ale veľmi rozhodnú interpretáciu aktivovateľného ruského potenciálu dal ruský prezident vo svojich prejavoch v marci 2018 a februári 2019. Nesporne bola adresovaná nielen odborníkom, ale aj obetiam ružovej propagandy. Ak to niekomu nestačí a spochybňuje možnosti ruských vojenských technológií, tak pripomeniem, že sýrska kampaň ruských vojsk praxou potvrdila príkru pravdivosť Putinových slov. Utešovanie sa niektorými zádrhmi, ktoré, len tak mimochodom, ľahko môžu byť zámerné, je prejav dosť naivnej viery a pripomína topiaceho sa so slamkou v hrsti.

Letiská budú v prípade stupňovania napätia s Ruskom využité prinajmenšom pre prieskumné i bojové bezpilotné lietadlá, štarty i pristávanie bojových, prieskumných, prepravných i doplňovacích lietadiel, poskytnú potrebné zabezpečenie, obsluhu i ochranu.

Trumanov argument

Odstupovanie od zmluvy o RMSD dáva USA fiktívnu nádej na získanie vojenských výhod. Celý svet veľmi dobre vie, že rozmiestnenie amerických základní okolo Ruska už nadobudlo podobu stredovekého obliehacieho valu. Jeho dozbrojenie RMSD by iste spôsobilo ruským prieskumným a obranným kapacitám veľké starosti. Obzvlášť pre hrozbu dopadov striel s jadrovými hlavicami do piatich minút po ich odpálení. Chlácholivé sľuby amerických politikov o nerozmiestňovaní týchto zbraní v Európe nemožno brať vážne. Veď Trumanov argument – mať zbraň za peniaze daňových poplatníkov a nepoužiť ju pri „ochrane“ amerických životov je politická chyba – tam stále platí. Pravda je, že Rusko svojou doktrínou použitia jadrových zbraní vlastné objekty pred zničením neochráni. V rovnakej situácii sú však aj USA. Autosugestívna predstava o nedosiahnuteľnosti územia USA zbraňami nepriateľa je už dávno prekonaná a tomu nezabráni ani dnešná americká PRO. Odborníci to dobre vedia, ale propagandisti nepripúšťajú. Tak politici aspoň predpokladajú, že ich vojenské základne predsunuté do zahraničia sústredia v prípade vojny prvotnú ničivú silu ruských zbraní na seba a na územie USA sa bude môcť sústrediť už len zvyšok údernej kapacity. Takže pokračujú v ich tvorbe. Jednou z potenciálnych obetí toho predpokladu, vďaka mnohým našim koaličným, ale aj opozičným politikom, je aj americký verný spojenec, Slovenská republika. Až sem vedú nekritické postoje, predstavované spochybňovanou DOS presadzovanou ministrom Lajčákom a jeho podporovateľmi. Tajnostkárstvo MZV okolo jej obsahu situáciu ešte zhoršuje. Skúsenosti dokazujú, že SR bude v rokovaniach ťahať za oveľa kratší koniec než USA. S najväčšou pravdepodobnosťou sa dá očakávať , že buď bude obsah zmluvy uspokojovať americkú potrebu, alebo nastolia sankcie, a to aj kvôli výchove všetkých okolo. Tobôž, keď iniciatíva vyšla z americkej strany.


Emil Vestenický: V prípade nasadenia jadrových zbraní nech našu fantáziu inšpiruje prípad Hirošimy a Nagasaki, aktualizovaný sedemdesiatročnou modernizáciou.

Proti našim záujmom

Na čo však USA potrebujú uspôsobenie našich vojenských letísk ich normám, skrývané za výraz „modernizácia“, ktorý je pre našu verejnosť prijateľnejší. Nuž poznatky získané z diskusií politických činiteľov dávajú tušiť, že letiská budú v prípade stupňovania napätia s Ruskom využité prinajmenšom pre prieskumné i bojové bezpilotné lietadlá, štarty i pristávanie bojových, prieskumných, prepravných i doplňovacích lietadiel, poskytnú potrebné zabezpečenie, obsluhu i ochranu. Pravdaže, budú ako inde, pod zvláštnou jurisdikciou USA, čo prinesie nemalé problémy. Keďže diktované úpravy presahujú potreby našej armády, nemá zmysel hovoriť o našom prospechu. Hľadajme radšej opak, lebo bez povšimnutia nezostanú. Strana, proti ktorej je táto „modernizácia“ smerovaná, nebude mať iné východisko, než zhodnotiť význam týchto objektov z hľadiska vlastnej obrany a priradí im patričné miesto v ich pláne odvety. Ako to môže dopadnúť v prípade použitia klasických zbraní, mohli sme nedávno pozorovať v Sýrii. V prípade nasadenia jadrových zbraní nech našu fantáziu inšpiruje prípad Hirošimy a Nagasaki, aktualizovaný sedemdesiatročnou modernizáciou. Môžeme sa pohoršovať i utešovať, ako len chceme, ale suchý prepočet nás zbaví akéhokoľvek romantického nánosu. Za vytvorenie hrozby budeme musieť aj sami hrozbu znášať. Akých politikov sme si vybrali, takí za nás rozhodujú. Ak súhlasíme s následkami ich postupu, tak ich môžeme ďalej podporovať. Ak nie, dajme prednosť tým, ktorí otvorene a pravdivo prezentujú, čo zamýšľajú robiť, keď prevezmú riadenie štátu. Aj takýto pohľad možno venovať významu našich volieb.

Autor je podpredseda politickej strany Práca slovenského národa, www.psn.sk

 

Andrej Danko: Nikto peniaze od USA neodmietol, pretože nijaké nám neponúkli​

Predseda Národnej rady SR a Slovenskej národnej strany Andrej Danko sa vyjadril k údajnému odmietnutiu finančnej dotácie od Spojených štátov amerických. Peniaze mali podľa medializovaných informácií slúžiť na rekonštrukciu letísk Sliač a Kuchyňa. „Chcel by som ubezpečiť, že nám ide o udržanie serióznych vzťahov s našimi partnermi. Financie z USA na opravu slovenských letísk nikto neodmietol, pretože nijaké financie ponúknuté neboli. Predmetom zmluvy s USA nie je finančná pomoc alebo realizácia projektov. Je to zmluva o rámcoch spolupráce. Rekonštrukcia letísk je len jedným z bodov osobitnej Dohody o obrannej spolupráci, ktorá však obsahuje aj klauzulu o prítomnosti amerických vojsk na našom území,“ prezradil predseda parlamentu.

Práve pre túto klauzulu rezort obrany pred pár dňami informoval, že už nebude rokovať s Američanmi o tejto dohode. Podľa ministra obrany SR Petra Gajdoša by totiž jej podpísanie mohlo ohroziť suverenitu Slovenskej republiky. „K realizácii čerpania pôžičky by mohlo prísť až uzatvorením osobitnej bilaterálnej dohody s USA. Peniaze kongresu sa teda aktivizujú až uzatvorením osobitnej dohody, bez ktorej ich nie je možné čerpať. A v jej textácie je zmluva zameraná na prítomnosť cudzích vojsk na území SR. Toto nemôžeme dovoliť. Nie je možné čerpať takéto finančné prostriedky podmienené prítomnosťou cudzích vojsk na našom území, na ktorej nie je politická ani spoločenská dohoda,“ vysvetlil Andrej Danko.

Predseda parlamentu zároveň vysvetlil, že si ctí členstvo v EÚ aj v Severoatlantickej aliancii. „Slovenská republika má svoje miesto v zreformovanej Európskej únii a taktiež v NATO. Úniu treba reformovať vzhľadom na aktuálne výzvy, aby nestratila kontakt s občanmi. Robím politiku, aby sme mali dobré vzťahy aj na západ, aj na východ, a taktiež so susednými štátmi. Pre SR má byť priorita spolupráca s členskými štátmi únie aj v oblasti obrany a bezpečnosti. Únia v súčasnosti diskutuje o tom, ako zabezpečiť obranu, aj kybernetickú,“ uzavrel predseda NR SR a SNS Andrej Danko.

(TASR)