SLOVENSKO V SLUŽBÁCH NATO

Už bežne sa stretávam s názorom, že v celom priestore Slovenskej republiky bol vytvorený informačný chaos, z ktorého sa naša vláda snaží vyťažiť vlastný prospech. Usiluje sa vystupňovať a prispôsobiť si ho ešte aj cenzúrou a sankčným postihom nositeľov informácií odporujúcich vládnemu trendu. Realizované postupy koalície spoločnosť natoľko stresujú, že ohrozujú jej normálny chod. Slová sv. Bernarda by sa mali udomácniť v každej mysli s právom voliť.

sv. Bernard:

Múdri nech nás učia!

Svätí nech sa za nás modlia!

Prezieraví nech nás vedú!

Keďže som dostal mediálny priestor, dovolím si, aj v tejto propagandou emocionálne napätej dobe, vyjadriť svoj názor, ktorý je odlišný od masmédiami presadzovaného. Budem hovoriť o Ozbrojených silách Slovenskej republiky (OS) a vzťahu našich vrcholových štátnych predstaviteľov k nim, v podmienkach ostatných dvoch rokov.

Sú tu dve výrazné neštandardné udalosti, ktoré prinútili našu aktuálnu vládu zamerať svoju pozornosť na OS SR, respektíve ich početnosť, výbavu, akcieschopnosť a výkon. Prvá bola potreba čeliť pandémii covidu a druhá občianska vojna na Ukrajine a vstup Ruskej federácie (RF) do toho procesu. Kým tá prvá ukázala vláde, že potrebuje mať k dispozícii početný nástroj, ktorý by bol schopný pohotovo realizovať ňou stanovené opatrenia bez deformácie, rýchlo a kvalitne po území celej republiky, tak tá druhá zas nekompromisne požaduje efektívnu bojovú výkonnosť vojska v modernom bojovom prostredí a jeho ochotu plniť zámer štátneho vedenia.

Prozápadná orientácia

Všemožné odkladné teórie voči požiadavkám prebiehajúcej praxe sa ukázali aj voličsky nebezpečné o to viac, čím boli pôvodne hlasnejšie. Aj dočasne zodpovední, nielen v našej republike, pochopili, že po prázdnych rokoch habkania SR v NATO bude užitočnejšie niečo na prospech OS SR urobiť, ale tak, aby sa pôvodné ciele nepoškodili. Tie spočívali v zámere zbaviť štát vlastnej vojenskej kultúry, existujúcej významnej bojovej techniky, munície a schopnosti vojenskej produkcie, s cieľom oslabiť, alebo znemožniť systémovú funkciu obrany SR s masovou angažovanosťou obyvateľstva. Preto sa na zvýšenie pronatovskej orientácie obyvateľstva odrazu rozbieha rozsiahla prezentačná kampaň „s holubom na streche“ v podobe rozsiahlej a časovo nahustenej „modernizácie“. Usudzujúc podľa slov ministra obrany (MO) Jaroslava Naďa a jeho suity, tento proces by mal postihnúť, alebo už postihol radarovú výbavu, časť vrtuľníkového parku, krídlaté bojové lietadlá, obrnené vozidlá, protivzdušnú obranu, ručné zbrane, kalkulačne nevyhnutnú časť munície. Podľa jeho proklamácií sa má modernizácii prispôsobiť aj potrebná zabezpečujúca infraštruktúra a vraj nám pripadne, aspoň podľa slov Naďa, ešte aj ďalší materiál za vyše 4 miliardy eur, ktorý k nám bude prisúvaný s cudzím vojskom, v rámci posilňovania obrany NATO v našom priestore a zostane nám zrejme aj celé dobudované letisko Sliač s popradskými skladmi a hádam aj Malacky. Veľká časť laickej, modernizácii armády naklonenej verejnosti a hádam aj skupina romantickejšie založených dôstojníkov takýto postoj politického vedenia štátu víta s potešením. Pretože úpadok obranyschopnosti republiky bije do očí natoľko, že ovplyvňuje volebné preferencie, priaznivo sa k nej stavajú aj skalní podporovatelia vládnucej koalície.

Generál Emil Vestenický: Vo vzťahu k protivzdušnej obrane (PVO) SR, aj v kľučkujúcich frázach propagandy, si treba jasne uvedomiť, že ukrajinskému režimu Zelenského Slovenskom darovaný systém S-300 predstavoval u nás doma najvýkonnejšiu súčasť PVO štátu. Vláda ho štátu zobrala.

Vojna na Ukrajine

Za skutočné odhodlanie modernizovať OS by si MO potlesk zaslúžil, obzvlášť, ak by naozaj posilňoval obranyschopnosť SR, lebo je pravda, že modernizačný program OS bol dlhodobo podvyživený a býval zaužívanou finančnou zálohou takmer pre všetky vlády. Program modernizácie OS by mal byť trvalým, priebežným záujmom štátu a nie sporadickou propagáciou ministra obrany. Žiaľ, štátna koncepcia budovania OS sa dnes sústreďuje viac na záujmy NATO než na potrebu SR a my, občania SR, ju iba zaplatíme.

Kľúčové slová, ktorými sa oháňajú naši politici, zatiaľ verbálne naklonení modernizáciu ozbrojených síl uskutočniť, sú covid a vojna na Ukrajine. Zopakujem, že to prvé slovo im ukázalo, ako veľmi chýba vládnej moci široko rozvetvený nástroj, ktorý by bol schopný rýchlou reakciou pokryť celé územie republiky a presadiť vládnu vôľu, a to druhé ich donútilo aspoň vidieť, ak nie pochopiť, čo v praxi znamená moderná výbava vojska a aké možnosti vedenia bojovej činnosti i prezentácie politickej moci ponúka jeho komplexná modernosť. Naši politici na postoch štátnej moci síce hovoria k verejnosti o potrebách obrany Slovenskej republiky a snažia sa vzbudiť dojem, že im ide o bezpečnosť našich občanov, ale pravda je podľa môjho názoru iná. Ozbrojené sily SR už nie sú budované na službu svojej republike. Nastupujú do služby v NATO a u jeho predstaviteľov.

Ostrie nespokojnosti

Vo vzťahu k protivzdušnej obrane (PVO) SR, aj v kľučkujúcich frázach propagandy, si treba jasne uvedomiť, že ukrajinskému režimu Zelenského Slovenskom darovaný systém S-300 predstavoval u nás doma najvýkonnejšiu súčasť PVO štátu. Vláda ho štátu zobrala. Ako protihodnotu, okrem potľapkania po pleci a pár vzletných fráz pre naivných politikov, SR nič nezískala. Pričom, MO Jaroslav Naď donedávna všade šíril, že Slovensko sa nevzdá systému S-300, kým nebude mať zaň zodpovedajúcu náhradu. Zrejme zavádzal verejnosť, aby otupil ostrie nespokojnosti s pripravovaným skutkom, alebo je len bezmocná, utáraná figúrka, ktorej slovo nemá žiaden význam. Všimnite si, rozhodnutím predstaviteľov štátu sme sa zbavili vlastných obranných prostriedkov a uviedli sa do závislosti od cudzích. To nie je nič iné, než ďalšie okresanie možností občana a budúcich vládnych generácií rozhodovať o obrane SR zvrchovane. Lenže div sa svet, tento podraz je propagandou podávaný ako vysoko humánny skutok, zasluhujúci obdiv. Čo sa týka vyslaného a propagandou ospevovaného amerického raketového systému PVO Patriot, ten neprichádza brániť Slovensko, ale americké záujmy na Slovensku. Ak niekedy naozaj pôjdu ruské údery proti územiu SR, tak práve na túto techniku a americké objekty, ktoré má chrániť. Pre RF nemá zmysel udierať na objekty, ktoré ju neohrozujú, pretože každý úder tiež niečo stojí. A my sami ich nemáme čím ohroziť. Preto si myslím, že až sa napokon úloha Patriotov na Slovensku skončí, budú stiahnuté a nebo nad SR zostane nechránené. Navyše, tento náš „dar“ v danej situácii nezníži, ako bolo v masmédiách podsúvané, ale zvýši počet obetí. To uvidí v neďalekej budúcnosti aj politický slepec, ktorý si v svojich výrokoch neuvedomuje rozdiel medzi systémovým predurčením zbrane a jej reálnymi možnosťami v konkrétnej bojovej situácii.

Psychologické operácie

Žiaden politik by nemal byť vo vzťahu k vojenstvu až taký naivný. Každý vojak pôvodnej základnej služby vie, že všetky technické prvky systému S-300 budú pod dohľadom aj ruského prieskumo-palebného systému. Je viac než len pravdepodobné, že Rusi dovolia presunúť darovaný systém, pozostávajúci z viacerých veľkorozmerných kusov do priestoru, v ktorom sa ho oplatí zničiť. To nastane po spojení techniky s ťažko nahraditeľnými obsluhami. Systému nebude daná príležitosť ohroziť lietajúce objekty RF. Pokiaľ mu však sivé eminencie nepripravili cestu podobnú sovietskej stíhačke MiG-25, keď na nej pilot Belenko 6. septembra 1976 zbehol do Japonska a lietadlo pred spätným vrátením Sovietskemu zväzu preskúmali do poslednej elektrónky americkí špecialisti. V tej súvislosti by bolo zaujímavé vedieť, či spolu s materiálom, na ktorý sa pozornosť verejnosti sústreďuje, bola odoslaná aj pri nákupe získaná kompletná dokumentácia. Ak je tento „dar“ naozaj predurčený pre vojsko Ukrajiny a nebude odstúpený štvrtej strane, jediné, na čo bude úspešne využiteľný, budú už teraz viditeľné postupy psychologických operácií, zamerané na ovplyvňovanie mienky dôverčivej verejnosti. Tie však majú viacero úrovní a pomocní herci v nich utŕžia akurát výsmech. Okrem toho sa domnievam, že sme ako štát porušili právny záväzok prijatý pri nákupe voči predávajúcemu i nástupníckemu štátu, ktorým je Ruská federácia, nepostúpiť zakúpený S-300 tretej strane. Aj keď dnes je akýmsi módnym javom nerešpektovať právne záväzky s RF, obávam sa, že na podľahnutie tejto móde nepríjemne doplatíme. Skôr či neskôr si Rusi po svoje prídu, a žiadne právne a politické vykrúcačky nám potom nepomôžu.

Pod tlakom spojencov

V tieni občianskej vojny na Ukrajine a vstupu RF do nej sa verejnosť odpútala od požiadavky Ruska na vlastnú bezpečnosť, písomne predloženej všetkým zainteresovaným ešte 17. decembra 2021. Akoby už nevidela, že dianie na Ukrajine je len parciálnou časťou tejto požiadavky, na Západe pejoratívne označovanej za „ruské ultimátum“. Možno aj preto sa v západnom svete často objavuje názor, že konflikt na Ukrajine treba ukončiť vojnovou cestou, namiesto názoru, že vojnový konflikt na Ukrajine treba ukončiť rokovaním a nastoliť rovnovážny stav bezpečnosti vo svete. Štáty Západu a jeho priaznivci však nie sú jednotní. Nie sú politicky jednotné ani samotné USA, aj keď ich podporovatelia zaistení ekonomickým tlakom sú zatiaľ početní aj v prostredí OSN. Nie je jednotná ani Európska únia. Radikálnejšie sklony voči Rusku v súvislosti s Ukrajinou prejavuje Veľká Británia, Poľsko aj Pobaltie. Umiernenejšie postoje, sústredené na perspektívnejšie obchodné vzťahy, zaujíma Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Maďarsko. Vláda SR nechce viesť svoju pronárodnú politiku. Preto budeme doplácať na tú cudziu, ktorú sa naša vláda rozhodla podporovať a nanucuje ju všetkým občanom, čím triešti ich jednotný vzťah nielen k rozvoju štátu, ale aj k jeho obrane.

Ak naši štátnici natoľko dôverujú svojim atlantickým spojencom, ako prezentujú, nech konfrontujú túto dôveru s udalosťami na Ukrajine. Ešte na jeseň 2021 nabádal americký MO počas svojej návštevy v Kyjeve, aby sa intenzívnejšie usilovali o vstup do NATO. Napriek tomu realita vstup do NATO Ukrajine uzatvorila. V takomto uhle pohľadu sa celá, ministrom Naďom tak sugestívne ohlasovaná, modernizácia OS SR javí skôr ako pokračovanie procesu znižovania obranyschopnosti a zvrchovanosti Slovenskej republiky. Čas ukáže, v ktorom vreci je šidlo.

Autor je podpredseda politickej strany Práca slovenského národa, PSN