SMERUJEME K ZMENE HRANÍC? ČO BUDE S TEBOU, EURÓPA?

V článku z augusta - septembra 2021  s názvom „Chystá sa prekresľovanie mapy?“ sme uviedli niektoré skutočnosti, názory a záujmy nespokojných štátov, menšín v týchto štátoch, politických zoskupení vyvíjajúcich tlak svojich záujmov na území susedných štátov. S odstupom jedného roka sa pozrime, či sa to skončilo, alebo sa to modifikovane rozvíja. 

Sudetonemecké landsmanšafty sú v ČR živšie, úrodná pôda v politickom spektre ČR im pomáha a niektorí politici v ČR obviňujú terajšieho predsedu vlády zo spolupráce s nimi. Javí sa, že i prezident ČR chytil iný vietor do plachiet, keď spektrum jeho názorov sa zmenilo. Niektorí politici v ČR sú im oddanejší, čo nie je nič nové, to tu už bolo v nie ďalekej histórii. Sudetonemecké landsmanšafty spustili novú sociálnu sieť a na nej prvýkrát od odsunu Nemcov po roku 1945 zaznela česká hymna. Tým, že pociťujú akúsi izolovanosť RF od Európy, cítia obrovskú príležitosť. V ČR začali na dvoch TV programoch relácie o bývalých šľachtických rodoch, ktoré po 2. svetovej vojne opustili ČSR (zákonom boli zbavení šľachtických titulov a boli im zoštátnené majetky z rôznych príčin) a teraz sa ich potomkovia v reštitučných nárokoch dožadujú navrátenia majetkov (hrady, zámky, pôda, lesy, ...) a toto už vo veľa prípadoch bolo realizované. Niektorí sa úspešne súdia a viacerí rozširujú svoje nároky. Ak sa do dôsledkov zrealizujú zámery a predstavy Sudetonemeckých landsmanšaftov, potom jedna tretina územia ČR bude spravovaná inak. Ak sa podarí dedičom bývalých šľachticov v reštitučných nárokoch získať to, čoho sa dožadujú, tak pre český národ zostanú iba farebné fotografie z toho, čo patrilo ČR. Potom to územie bude ohryzené z každej strany (nie zo slovenskej) a s dierami vo vnútri ako bublinami v dobre vykysnutom ceste. Českému národu ostanú iba dlhy a spomienky na návštevy rekreačných  zariadení v pohraničí, návštevy hradov a zámkov, ktoré bývalá ČSSR opravovala, udržiavala ako historické pamiatky a sprístupňovala ich domácim i zahraničným turistom. 

Sused za Dunajom

A čo náš južný sused za Dunajom a občania SR na južnom Slovensku? Skúsme ísť trochu do neďalekej histórie, v ktorej sa dajú nájsť aj počty obyvateľov maďarskej národnosti a ostatných národností uverejnené v „Demografickom obraze Slovenska v roku 1938 – 1945“. Počet obyvateľov  maďarskej národnosti tam uvedený nedosahoval ani čísla 50-tisíc v roku 1940. Z tohto počtu buď dobrovoľne do Maďarska odišla, alebo bola vysťahovaná po roku 1945 viac ako polovica občanov maďarskej národnosti. Na južné Slovensko boli presídlené celé rodiny, a to vo veľkom počte, zo severného Slovenska (Orava a okolie) a prišli aj dobrovoľníci. V rámci výmeny sa tam presunuli i Slováci z Maďarska. Títo obyvatelia neovládali maďarský jazyk, okrem tých, ktorí prišli v rámci výmeny. Tí už dnes medzi nami nie sú, ale ich deti tam vyrástli, dnes sú to 80-roční a starší občania, ktorí slušne hovoria po maďarsky, ale ich deti, a hlavne vnúčatá, výlučne po maďarsky. Je síce pravdou, že na základnej a strednej škole majú jazyk slovenský a dokonca i maturitnú skúšku zo slovenčiny na strednej škole (aj vrátane detí občanov maďarskej národnosti), ale prax je iná. Mnohokrát sa stáva, že ak občan slovenskej národnosti „zablúdi“ na južné Slovensko, čistou slovenčinou pozdraví  „dobrý deň“ a spýta sa „prosím vás, kde je tu ulica, obchod a pod.“, tak bez reakcie na pozdrav dostane odpoveď „nemértem“, ešte sa aj arogantne otočia a idú preč. Ak to  zopakujete počas 30 - 40 minút na inom mieste, dostanete rovnakú odpoveď. Potom si položme otázku, kde sú deti a vnúčatá tých Slovákov, ktorí tam boli presťahovaní, alebo prišli dobrovoľne. Čo sa stalo? Alebo boli vychovaní na obraz tamojšej vtedy málopočetnej menšiny? Tak potom to je európsky unikát, že na území vlastného štátu iným jazykom hovoriaca menšina s početnosťou cca 24-tisíc po roku 1948, štátnych občanov ČSR, ČSSR a teraz SR „presvedčila“, alebo ako to nazvať, občanov - Slovákov, aby hovorili iným jazykom, než rodným. Ak sa pozrieme do štatistických údajov posledného sčítania obyvateľstva, dozvieme sa, že k maďarskej národnosti sa hlási vyše 480-tisíc občanov Slovenska, predtým to bolo viac a istý čas aj 570 tisíc. To je dvadsaťnásobok v porovnaní s tým, koľko tam zostalo z občanov maďarskej národnosti po roku 1945. 

Skupovanie pôdy a nehnuteľností Maďarmi

Po roku 1990 každá vláda riešila problematiku južného Slovenska, a čo jedna urobila lepšie, ďalšia buď znegovala, alebo tolerovala, alebo to bol tichý súhlas? Čitateľ nech si utvorí názor sám. Akty a konania politikov, primátorov a starostov z radov týchto občanov SR a ich konanie v tejto oblasti Slovenska sú výraznejšie a smelšie. Uveďme len niektoré. Skupovanie pôdy a nehnuteľností na južnom Slovensku za aktívnej účasti maďarskej vlády, čo aj potvrdili. Vie niekto, ako sa to vyvíja ďalej? Isté je, že to nespí. Zjednotenie maďarských politických strán na Slovensku, podľa zásady v jednote je sila, snaha dostať sa v omnoho väčšom počte do parlamentu v nových voľbách a presadzovať výrazne väčšie ciele. Verejné vyjadrovanie osobitných názorov Györgya Gyimesiho a iných je tiež pozoruhodné rovnako ako trvalé  vyvesovanie maďarských zástav na miestnych úradoch v obciach a mestách. Už opadol záujem o kultúrnu autonómiu, vytvorenie župy sa im páči viac. Majú i predstavu o pričlenení časti Ukrajiny s odôvodnením, že tam žije početná skupina občanov maďarskej národnosti a je tam utláčaná. Odhalenie sochy maďarského právnika Károlya Szladitsa v Dunajskej Strede bolo  za účasti štátnych predstaviteľov z Maďarska. Zrušenie slovenskej jazykovej školy v Dunajskej Strede za aktívnej angažovanosti podpredsedu Trnavského samosprávneho kraja Józsefa Berényiho. Útok na Benešove dekréty pri príležitosti spomienkovej udalosti na vysídlenie niektorých Maďarov (12. 4. 2022). TA3 mala 3. 6. 2022 v relácii „Tak takto“ tému „Koniec dúhových vlajok na Felvidéku“ a hosťom relácie bol György Gyimesi, vlastník TA3 je z ČR. Majú dosť početné ozbrojené sily, dobre ich cvičia a prezbrojujú. No a korunu všetkému v roku 2022 dal Viktor Orbán, keď prišiel na futbalový zápas Maďarsko – Grécko a mal na krku šál s vyobrazením Veľkého Uhorska od časti Ukrajiny cez Rumunsko, cez časť štátov bývalej Juhoslávie, cez časť Rakúska a v tom tiež celé  Slovensko. Niekoľko rokov späť sa v Maďarsku predávali mapy (aj na juhu Slovenska) s rovnakým vyobrazením Veľkého Uhorska, avšak maďarská vláda sa do toho oficiálne nezapojila a v Európe si to z politikov oficiálne nikto „nevšimol“. Teraz sa maďarská vláda na čele s jej predsedom do toho zapojili. Tak doplnil Viktor Orbán konanie predchádzajúcich návštev na Slovensku (predseda parlamentu, ministerka spravodlivosti), ktorí si boli uctiť pomník vysídleným Maďarom a pomník právnikovi maďarskej národnosti. Obrán sa so šálom na futbalovom zápase nechal fotografovať, snímať kamerami a maďarská televízia to odvysielala doma, v okolitých štátoch a cez satelit do celého sveta. Tým Orbán vyjadril veľmi veľa a všetko. A slovenský premiér na stretnutí V4 v Košiciach neprišiel na nič múdrejšie, ako maďarskému premiérovi Orbánovi pomôcť, teda posilniť ho tým, že mu na krk zavesil šál so symbolom Slovenskej republiky. Ako by mu povedal, tu máš Slovensko do tvojej mozaiky. Teda odovzdal mu Slovensko. Ten istý Orbán sa tiež vyjadril, že Maďarsko, to je kultúra a jazyk v Európe, avšak genetiku nespomenul (historicky a tiež v súčasnosti), ktorá je rozhodujúca pre určenie rasy a národa. Jazyk sa dá naučiť a kultúra prevziať, tak ako to urobili Slováci zo severného Slovenska po príchode na juh aj s pravnukmi. Tá maďarská je takmer totožná s európskou, alebo kombináciou viacerých kultúr. Pred krátkym časom bol v Maďarsku robený archeologický prieskum a bolo zistené, že už pred niekoľkými storočiami mali ľudia na území Maďarska prevažne slovanskú DNA a rýchlo bol prieskum ukončený. Nech si čitateľ spomenie na futbalový zápas Slovan Bratislava – Ferencváros Budapešť, kde veľké množstvo maďarských fanúšikov na Slovensku hrubo a vulgárne urážalo Slovensko. To nebol amok fanúšikov zo zápasu, ale cielene a organizovane verbálne vyjadrené všetko. Politici Európy, ale tiež svetoví, neodsúdili správanie sa a konanie Orbána a ani ostatné extrémy. Nikto sa nevyjadril. A ten istý Orbán sa vyjadril tak, že „nikdy nebudeme mať rovnaký pohľad na Trianon“. V roku 2020 pri výročí 100 rokov od Trianonu obvinil Západ, že „znásilnili tisícročné hranice a dejiny strednej Európy“ a Maďarom bolo ublížené. Nechápe a nie je ochotný prijať aj so svojou suitou skutočnosť, že nie je možné sa vracať do čias starého Ríma a pod. Nechce prijať, že to bol a je vývoj. Západní politici mlčaním vyjadrili podporu a dokresľuje to aj skutočnosť, že je vítaný v USA, Rusku, Číne a určite aj v iných štátoch.

Sused zo Severu

Máme aj severných susedov, u ktorých sa to prejavuje ako v ČR, ale u nás sa o tom nehovorí a nepíše. Tí cítia tlak do chrbta od západného suseda a predstavy ich západných susedov sú až po  Gdaňsk, Bydgoszcz a takmer po Ostravu a v ČR. Je ich snom rozprestrieť krídla ako pred rokom 1945, a preto sa začali  viac pozerať na Východ, čo už aj verbálne prejavili. Veď pred 2. svetovou vojnou malo Poľsko iba 30-kilometrový prístup k Baltickému moru, ale vo Ľvove sa cítili dobre. Nikto zo Západu nič nenamieta. Zachovať a prijať Poľskom časť územia od východného suseda je pole pre úrodu a šľachtenie toho, čo sa vyvinulo na východnej Ukrajine. Teda v zmenšenej podobe by zostal pôvodný problém s vidinou vodcov Západu, že by to už mohla byť Európska únia a samozrejme člen NATO. Zatiaľ to vyzerá tak, že ak nie celá Ukrajina v EÚ a NATO, tak aspoň časť, a prídavkom, alebo akýmsi vyrovnaním – naplnením plánu by bolo prijatie dvoch škandinávskych štátov. Teda predstava rozširovania NATO bude modifikovaná a naši severní susedia a „bratia“ budú vysoko účinne nápomocní. Tieto severské štáty dlhé roky netúžili byť členmi NATO, nepociťovali ohrozenie, niekto ich však  za krátky čas presvedčil, že to bude dobré. Ako susedia sa netaja ani tým, že časť územia ČR a SR by bola pre nich  prijateľná. Dá sa povedať, že títo naši susedia plnia rôzne úlohy v súlade s budúcimi zámermi. V histórii nie jedenkrát dostali výprask a boli zahnaní až do vlastného hlavného mesta. 

Z uvedených skutočností je vidieť, že svoje predstavy aktívne realizujú, niekedy podľa potreby modifikujú, no nezastavili sa. Pochopiteľne sami by nemali takú odvahu, ak by tam nebola podpora oficiálnych vlád a tie sú vedené ďalekým Západom, predtým divokým Západom. Naďalej platí, že ide o spojené nádoby,  ak sa prejavujú Sudetonemecké landsmanšafty, tak i naši južní susedia a západní susedia Poľska. Víťazné mocnosti v 2. svetovej vojne sa stále nevyjadrujú k otázke tzv. Benešových dekrétov, ale v tichosti to nechávajú na jednotlivé štáty a menšiny v nich, aby tieto samy hľadali riešenie v danej oblasti. Ak by to chceli riešiť víťazné mocnosti, zrejme by neuspeli u RF, a sú si toho vedomé. Malí speváci vo vedení malých štátov od Baltického mora s „veľkými“ spevákmi vo vedení malých suchozemských štátov v strede Európy spievajú na povel a spievajú jednu pieseň pod vedením jedného dirigenta. Hladina predpovedaného Trojmoria sa zvyšuje, štáty v tejto oblasti sa stávajú stále viac závislými na vedení spoza Veľkej mláky. Vyššie uvedené aktivity a záujmy v ČR, na Slovensku a v Poľsku zo strany susedných štátov a ich prisluhovačov z radov vlastných občanov nie sú všetky, konečné zámery starostlivo uchovávajú pod pokrievkou vlastného hrnca, stále prikladajú polienka na oheň pod hrncom, ale majú pripravené i výhrevnejšie palivo než drevo. Na záver iba toľko, že rastúca aktivita Sudetonemeckých landsmanšaftov v ČR a Poľsku posilňuje konanie iných politických zoskupení v Európe. Dá sa povedať, že sú to spojené nádoby. Celkove to s veľkou pravdepodobnosťou speje k zmene hraníc v strednej Európe, o čom sme tiež písali v roku 2021. Kto chce čítať a vedieť viac, nech hľadá a vyhodnocuje ďalšie zdroje.

Autor je podpredseda politickej strany Práca slovenského národa (PSN)