ŠTEFÁNIK MAL REŠPEKT VŠADE KAM PRIŠIEL

V utorok si pripomíname 140. výročie narodenia generála Milana Rastislava Štefánika

Foto archív
Dátum 19.07.2020

BRATISLAVA 19. júla (TASR/extraplus.sk) – Hoci je na Slovensku Milan Rastislav Štefánik vnímaný ako národný hrdina, teší sa jeho osobnosť rešpektu aj v ďalších európskych krajinách. "Cenia si ho pre rovnaké veci ako my na Slovensku. Romantický život, závratná kariéra a mimoriadne rýchly spoločenský vzostup potvrdzujú, že to bol mimoriadne šikovný človek, ktorý mal široký rozhľad a obrovské množstvo záujmov," uviedol pre TASR historik Michal Kšiňan z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV). Samozrejme, najviac je Štefánik spätý s Francúzskom, kde prežil značnú časť svojho života – s prestávkami 15 rokov. Pricestoval sem v novembri 1904 po svojej promócii a v roku 1912 získal francúzske štátne občianstvo. Rovnako bol zakorenený aj v Taliansku, dokonca odtiaľto pochádzala jeho snúbenica Giuliana Benzoniová.

„Je potrebné učiť ľudí veriť, je potrebné ich milovať napriek všetkým ich chybám, ale nevyhnutné je tiež pracovať a učiť pracovať iných.“ Veriť, milovať, pracovať – krédo Milana Rastislava Štefánika, ktorého sme si 5. septembra pripomenuli v zážitkovej reštaurácii Ufo vypínajúcej sa nad Bratislavou do takmer stometrovej výšky. V neopakovateľnej atmosfére pulzujúceho mesta sme vzdali hold výnimočným osobnostiam, ktoré sa svojím konaním snažili a snažia nasledovať jeho príklad.

Druhý rad: J. E. veľvyslanec Ruskej federácie Alexey Leonidovič Fedotov, Carmen Kováčová.
Prvý rad: Predseda výberovej komisie Roman Stopka, Pavol Matejovič, šéfredaktorka Extra plus Lenka Mayerová, Ivan Hričovský, Juraj Sarvaš, Jozef Božik, Marián Filo a otec Ignác Juruš. 

ČÍTAJTE TIEŽ: OCENENIE VÝNIMOČNÝCH

"Povedzme si otvorene, že bežný Talian alebo Francúz zrejme Štefánika nepoznajú. Ale keď sa dostaneme do okruhu diplomatov, vojakov či do univerzitného prostredia, tam si Štefánika veľmi vážia. Najmä v Taliansku a Francúzsku, ale do istej miery aj v Rusku, hoci tam sú názory naňho rozpoltené pre jeho účasť na sibírskej misii, kde sa postavil proti boľševikom. Ale aj v tejto krajine sú historici, ktorí sa oňho zaujímajú," povedal Kšiňan. Roky vysokoškolského štúdia (1989 - 1904) strávil Štefánik v Prahe, kde sa stretol aj s Tomášom G. Masarykom, s ktorým neskôr spolupracoval pri zakladaní Československej republiky. Hneď po ukončení štúdia (promoval 12. októbra 1904) vycestoval do Francúzska a doslova zrástol s tunajším prostredím.

Ako astronóm podnikal početné expedície, napríklad za pozorovaním zatmenia Slnka, keďže ako vedec skúmal slnečné žiarenie. Vystúpil na Mont Blanc, navštívil Španielsko, neskôr dokonca aj Turkestan a tiež Alžírsko, Tunisko, Brazíliu či Tahiti. Dôležitú diplomatickú misiu už ako zástupca francúzskej vlády absolvoval v roku 1913 v Ekvádore. Francúzsko chcelo vybudovať sústavu meteorologických staníc a telegrafnú sieť vo svojich kolóniách. Štefánik získal súhlas ekvádorskej vlády a vyslúžil si v roku 1914 za tento úspech na návrh ministerstva námorníctva kríž Rytiera čestnej légie.

Počas prvej svetovej vojny v roku 1915 pôsobil srbskom fronte. Neskôr získaval dobrovoľníkov do československých légií v Rumunsku, Rusku, dokonca aj v Spojených štátoch amerických. Napokon je známe jeho dobrodružné putovanie po Rusku od novembra 1918 do januára 1919. "Štefánik bol francúzsky občan, logicky sa teda angažoval v presadzovaní francúzskych záujmov vo svete. Takisto mal rád Taliansko. Pri vzniku nového štátu, samozrejme, už presadzoval najmä československé záujmy a usiloval sa ich spojiť so záujmami francúzskymi či ruskými," zhodnotil Štefánikovu osobnosť historik.

Možno však tiež spomenúť spätosť Štefánika s Pezinkom a Modrou, respektíve malokarpatským regiónom, napokon na severe Malých Karpát leží aj jeho rodisko Košariská a tiež Bradlo. Z Modry pochádzal Štefánikov spolupracovník Ferdinand Písecký, ktorý spoločne s ním organizoval vznik légií. S Pezinkom zasa Štefánika spájala rodina Zigmundíkovcov, ktorú často navštevoval – Žigmund Zigmundík bol Štefánikov priateľ, spolužiak zo štúdií a rovesník, jeho otec Ján Zigmundík bol miestny učiteľ, vedec a po vzniku Československej republiky školský inšpektor. Všade, kde prišiel, si Štefánik získal rešpekt. "Jeho kariéra je výnimočná a očarujúca ako celý jeho život," dodal Kšiňan.

PRÁVE STE DOČÍTALI ODOMKNUTÝ ČLÁNOK:

 

Ak sa Vám článok páčil a máte naďalej záujem čítať pravdivé a nezávislé texty staňte sa naším predplatiteľom a získajte množstvo výhod:

 

https://www.extraplus.sk/extraplus/predplatne

 

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.