STRANA SPOLU SA NEVIE PRENIESŤ CEZ PORÁŽKU A SNAŽÍ SA ZNIČIŤ BORISA KOLLÁRA

Príspevok uverejnil na svojom Facebooku Boris Kollár 6. júla 2020.

Dnes na mňa opäť nepravdivo zaútočila mimoparlamentná strana Spolu. Ja nie som účtovník ani právnik, nie som už ani konateľom spoločnosti, ktorej sa týka ich útok. Napriek tomu si vám ho pokúsim vysvetliť podľa toho, či si pamätám a čo som vyzistil od osôb, s ktorými som vtedy spolupracoval a narýchlo som od nich zistil. Prosím o pochopenie, že na mnohé podrobnosti si nepamätám, predsa len, je to 18 rokov.

Tvrdenie „podiel mal nulovú hodnotu“ je lož.

V roku 1995 som založil spolu so známou talianskou firmou Reden Hermann, ktorá dlhé roky podniká v lyžiarskom segmente, spoločnosť BSSC, s.r.o. Táto spoločnosť bola holdingom, prostredníctvom ktorého sme vlastnili akcie v spoločnostiach 1. Tatranská a Prvá Tatranská, Vysoké Tatry. Spoločnosť 1. Tatranská prevádzkuje lyžiarske stredisko/lyžiarske strediská, má aktíva v hodnote 10 miliónov eur a ročné tržby v jednotkách miliónov eur. Nie je preto pravda, že podiel v holdingovej firme BSSC s.r.o. mal nulovú hodnotu, nakoľko v jej majetku boli akcie 1. Tatranskej. V roku 2002 mali tieto akcie hodnotu cez 100 miliónov vtedajších korún. Dnes to môže pôsobiť smiešne, ale áno, vôbec sa za to nehanbím, BSSC naozaj vlastnila aj jeden bager a prenajímala ho 1. Tatranskej, ktorá ho využívala v rámci údržby strediska. Bager však zďaleka nebol jediný majetok spoločnosti BSSC.

Tvrdenie, že som využil schránkové spoločnosti je lož.


V roku 2001 ma oslovil investor z Cypru, ktorý mal záujem obchodný podiel na spoločnosti BSSC kúpiť. Biznis vôbec nie je jednoduchý, najprv Vás ponuka osloví, potom ju zvažujete, a potom sa z nej snažíte vytĺcť čo najviac. Tak sme sa rok dohadovali, či investorovi svoj podiel v BSSC predám a za koľko. V roku 2002 prišla dobrá ponuka, preto som uzatvoril zmluvu na predaj podielu v BSSC.

Investora zastupoval pán Geoffrey Magistrate. Vedel som, že je to Treuhand, to znamená, že tento pán zastupoval investora vo svojom mene.

Treuhand – a teda zastupovanie skutočného investora je desaťročia bežná a úplne legálna v Nemecku alebo v Rakúsku a vykonávajú ju renomovaní advokáti.

V roku 2002 neexistovali žiadne preverovania skutočných vlastníkov, dokonca sa skúste opýtať renomovaných advokátov, či ste sa mohli opýtať na to, koho takýto Treuhand zastupoval. Teda, budem úprimný, mohli ste sa opýtať. Ale to je to jediné. Odpoveď by Vám nikto nedal.

Dokonca ani na Slovensku vtedy platný zákon o boji proti praniu špinavých peňazí neprikazoval advokátom, aby preverovali, či takýto Treuhandi konajú vo vlastnom mene alebo v mene niekoho iného. Opakujem, písal sa rok 2002! Táto povinnosť bola do zákona stanovená až neskôr a inštitút konečného užívateľa výhod, o akom teraz počujete v celej Európe, vtedy ani nechyroval.

Firma Strooton Ltd. bola kupujúcim, považoval som to za štandardnú projektovú spoločnosť pána Magistratea. Je vec jeho klienta, prečo sa pre takúto štruktúru s prvkami na Cypre rozhodol, to nebola moja vec. Nie je preto pravda, že som využil schránkové spoločnosti, resp. spoločnosti na Cypre. Iba som predal firmu človeku, ktorý takéto štruktúry využil.

Prečo ma za toto niekto chce brať na zodpovednosť? Sú snáď zákazníci zahraničných potravinových sietí zodpovední za to, čo tieto firmy neskôr robia s tržbami, ako ich prevádzajú? Nie. Rovnako preto ja nemôžem zodpovední za to, akú štruktúru si vybral kupujúci v tomto prípade.

Spoločnosť Strooton Ltd. nie je moja, ak by moja bola, tak by som roky nemal problém zvolať valné zhromaždenie BSSC, aby som sa z tej firmy dostal preč. Ale problém mám dostať sa z tej spoločnosti práve preto, že Stooton Ltd. je pasívny.

Tvrdenie, že som „pral peniaze“ je lož.

Predajná cena môjho podielu bola vo výške 250 miliónov slovenských korún, pretože investor aj ja sme očakávali vysoké výnosy z akcií 1. Tatranskej. Časť kúpnej ceny mi bola poukázaná na účet na Slovensku, nešla cez žiadne zložité štruktúry, ale jednoducho na môj účet ako fyzickej osoby ako Borisa Kollára. Následne sme sa dohodli na znížení kúpnej ceny, pretože výnosy z akcií neboli vo výške, akú sme očakávali.


Tvrdenie, že som „nepodával daňové priznania“ je lož.

Na daňový úrad spoločnosť podáva daňové priznanie a účtovnú závierku. Všetky daňové priznania za moje spoločnosti boli načas podané a všetky dane a daňové licencie boli riadne a včas zaplatené. K tomu predkladám dnes vydané vyjadrenie daňového úradu, že spoločnosť BSSC nemá žiadne daňové nedoplatky a všetky dane má zaplatené. 

Pre úplnosť uvádzam vyjadrenie účtovnej spoločnosti k účtovným závierkam: 

Účtovné závierky spoločnosti BSSC za roky 2011 až 2019 boli riadne zostavené v súlade s ustanovením §17 a 18 zákona o účtovníctve. Hodnota aktív od roku 2011 bola po predaji akcií a vyplatení pôžičiek v nulovej výške. Zostavené účtovné závierky neboli schválené a zároveň neexistoval predpoklad ich schválenia, preto nemohli byť neschválené účtovné závierky zverejnené. Neboli splnené zákonné predpoklady na ich zverejnenie. Problémom bolo, že konateľ - pán Boris Kollár do roku 2016 (do času, dokedy bol konateľom) robil všetky úkony na zvolanie VZ, preto mohol vykonať iba zákonom stanovené úkony. Pre úplnosť ešte uvádzam, že spoločnosť BSSC, s.r.o. nemala v roku 2002 povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom, nakoľko nesplnila zákonné podmienky, ktorými bol počet zamestnancov a obrat.

PRÁVE STE DOČÍTALI ODOMKNUTÝ ČLÁNOK:

 

Ak sa Vám článok páčil a máte naďalej záujem čítať pravdivé a nezávislé texty staňte sa naším predplatiteľom a získajte množstvo výhod:

 

https://www.extraplus.sk/extraplus/predplatne