DIKTÁTORSKÉ AMBÍCIE WASHINGTONU

Ani sme si nevšimli, ako ľahučko prijala časť našej dôverčivej verejnosti predstavu smerovanú do vnútra štátu, že po voľbách v roku 2020 „konečne“ vzali riadenie štátu do rúk progresívni, správne orientovaní ľudia, ktorí zbavili politiku tajomstiev starostlivo skrývaného zákulisia. A doteraz v omyle tvrdohlavo zotrvávajú. Odmietajú vidieť, že to, čo nám dnes vládne, je len zahraničím intenzívne podporovaná tlupa po moci chorobne bažiacich nevedomcov, zneužívajúcich technológie psychologickej manipulácie. Pravda, našli sa ľudia kritickej mysle, schopní vnímať očividné fakty, a tí rozbehli vír náprav. Žiaľ, ani tí nie sú všetci čistí. Je v nich až priveľa takých, ktorí svojou dobovou slepotou pomohli zrodu dnes kritizovaného stavu. Rovnako ľahko si tá istá, dôverčivá časť spoločnosti osvojila čudnú, masmédiami vytrvalo podsúvanú predstavu, že Európska únia, NATO, USA sú tu nezištne pre nás, pre naše dobro, a nie my pre ich potrebu. Osvojili si aj ľudsky nezmyselnú, zámerne vyvolávanú rusofóbiu, ktorou sú sprevádzané nás poškodzujúce protiruské sankcie natoľko, že môžu byť učebnicovým príkladom eskamotérskeho iluzionizmu. Ani vo sne nie sú ochotní prijať fakt, že sa stali figurálnym nástrojom zámeru na ovládnutie zdrojov celého sveta anglosaskými finančníkmi. Je na podivenie, ako ľahko sa niečo také môže stať aj v podmienkach dneška, t. j. v čase ľahko dostupných informácií.

 

Generálmajor v. v. Emil Vestenický, podpredseda PSN: Dôverčivá časť spoločnosti si osvojila čudnú, masmédiami vytrvalo podsúvanú predstavu, že Európska únia, NATO, USA sú tu nezištne pre nás, pre naše dobro, a nie my pre ich potrebu.

Manipulácia s ľudskými postojmi

Nuž a práve v prekrúcaní informácií je kľúč k manipulácii s ľudskými postojmi. Masmediálne redakcie si dávno osvojili pravidlo sprístupňovať jednotlivé politické i na ne nadväzujúce hospodárske udalosti ako blok oddelených, samostatných javov. Pričom každý, čo len trocha pozornejší človek vie, že udalosti politického významu je potrebné vnímať ako spojitú súčasť nevyhnutných následkov predošlého diania, alebo v príčinných súvislostiach, z ktorých možno odvodiť budúce udalosti i nanucované ciele. Aby boli ľudia voči manipuláciám vnímavejší, vyvoláva sa v nich strach z nejakej zveličenej hrozby. Nekonečné diskusie o chorobách pandemických rozmerov, atómovej vojne, neodvratných prírodných alebo kozmických katastrofách sú na to bohato zužitkovávané. Obzvlášť taká hrozba atómovej vojny sa dá ľahko využiť, stačí len nájsť vinníka, na ktorého možno zvaliť vinu za jej vznik. Ľudia si vôbec nevšimnú, že sa dali do služieb stelesneného zla. Zmenšeným príkladom je prebiehajúci konflikt na Ukrajine. Aspoň v náznakoch si pripomeňme jeho zrod. Napriek sľubom nerozširovať NATO po rozpade Varšavskej zmluvy sa začali v roku 1997 prístupové rokovania na vstup do neho. Prvým krokom bolo prijatie Poľska, Česka a Maďarska s takým ďalším pokračovaním, že okolo Ruskej federácie (RF) bola vytvorená obruč vojenských základní, predstavujúca existenčnú hrozbu Rusku už s využitím aj klasických, nieto jadrových zbraní. Napriek tomu sťahovanie obruče pokračovalo. Dokonca sám minister obrany USA Lloyd Austin, počas svojej návštevy Ukrajiny v októbri 2021, nabádal miestnych politikov k nástojčivejšiemu záujmu o vstup do NATO.

ČÍTAJTE TIEŽ: STOPKA: CHCEME SLÚŽIŤ SLOVENSKU - Roman Stopka, predseda politickej strany Práca slovenského národa, (PSN ): Ak budú mocenské štruktúry SR naďalej prejavovať k národným otázkam ľahkovážnosť a v malichernej úbohosti nasledovať sluhov slúžiacich iným sluhom, štát sa nám rozpadne a vrátime sa tam, kde sme ako štátotvorný národ oddávna byť nechceli.

Agresívne plány USA

Motív celého zámeru je v podstate jednoduchý: vytvoriť mocenské podmienky na bezbrehé koristenie z ruských prírodných zdrojov. Keďže v Rusku existujú historicky sformované sily odmietajúce sa im podrobiť a schopné cudziemu panstvu aj čeliť, pripravili sa a spustili svoj spôsob reakcie. Navonok sa to prejavilo memorandom RF zo 16. decembra 2021, v ktorom požadovali písomné záruky bezpečnosti a stiahnutie hranice štruktúr NATO na líniu z roku 1997. Považujú za nevyhnutné oddialiť možné palebné postavenia natovských striel aspoň o 1000 km od svojej západnej a južnej hranice. Memorandom bol otvorene vyjadrený odpor celosvetovým diktátorským ambíciám USA a zároveň aj verejne odhalená agresívnosť ich plánov so štátmi bývalej Varšavskej zmluvy. Mainstreamové masmédiá pejoratívne označili memorandum za ultimátum, čím len potvrdili snahu svojich vlastníkov zatlačiť RF do bezvýchodiskovej situácie a prinútiť ju ku kapitulácii. Pod krytom započatých diplomatických rokovaní sa ukázala iba americká snaha získať čas. Také diplomatické rokovania nemohli byť účinné, a tak došlo na slová prezidenta RF Vladimira V. Putina, odhaľujúce ruskú odhodlanosť dosiahnuť svoj cieľ: „V prípade neúspechu diplomatov sa poradím s vojakmi.“ Nasledovala ruská odpoveď v podobe špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine s cieľom demilitarizovať a denacifikovať rozpínajúce sa protiruské sily. Taký je počiatok silovej cesty na zabránenie kolektívnemu Západu, aby nastolil ešte podstatne horší stav. Hoci na vojenské pomery operácia postupuje pomaly, predsa len materiálna časť ukrajinskej demilitarizácie je v podstate zavŕšená, ako nám ukazuje tabuľka porovnania pôvodného, čo aj redukovaného početného stavu výzbroje, s dneškom.

Aj keď teda znížime údaje o zbraňových systémoch vyradených z bojovej činnosti o štvrtinu, ako ústretovú daň pochybovačom podporujúcim špeciálnu propagandu, po porovnaní pôvodného počtu s množstvom tých zasiahnutých, a prípadne aj opravených, dá sa pokojne tvrdiť, že už od vlaňajšieho leta sa začala demilitarizácia celého bloku NATO, lebo zbrane odovzdané kyjevskému režimu zatiaľ v domácom prostredí nahradené neboli. Odzbrojili už takmer celú časť Európy patriacu koncom 80. rokov do pôvodného východného bloku, s výnimkou Maďarska. Hlavná výzbroj sovietskej proveniencie bola z týchto štátov, v podstate všetka, nasunutá na Ukrajinu. Denacifikácia je, samozrejme, pomalšia, pretože zvrátiť dlhodobo formovaný proces tvorby šovinistickej rusofóbie si vyžaduje nielen ukázať pravdu očiam, ale ju aj vložiť do propagandou zatemnených myslí. Pričom nezabúdajme, že samotné ciele vojenskej operácie ruských vojsk na Ukrajine sú len vynúteným pomocným krokom na presadenie memoranda z decembra 2021. Celá operácia je následkom bezvýchodiskovej situácie, do ktorej svojimi hrozbami NATO vo vlastníctve USA Ruskú federáciu dotlačilo. Odhodlanosť Ruska odvrátiť hrozby svojej existencii dokazuje aj vystúpenie prezidenta Putina 21. februára 2023 pred štátnou dumou, ktoré opakovane zdôrazňuje reálny stav sveta z jeho zorného uhla a úlohy RF v ňom. Keďže dovtedajší postup ruskej štátnej moci nebol pre Západ dostatočne presvedčivý, prišla facka ako vozová plachta a navyše nečakaná. Práve v tomto prejave oznámil prezident Putin pozastavenie členstva RF v zmluve START III. Rozsah príčin pozastavenia je široký. Malý náznak ilustruje pripojená mapka s dosahom amerických krídlatých rakiet Tomahawk a počtom jadrových hlavíc, ktoré vlastní Francúzsko a Veľká Británia.

Tisícoraké obaly lži

Je ťažké nevidieť, ako sa sťahujú putá možnostiam aktuálnych politických predstaviteľov USA, celého NATO i EÚ, ako aj považovať vystúpenie ruského prezidenta Vladimira Putina za rutinné. Je to na ruské pomery síce tvrdé vystúpenie, ale nastoľuje natoľko významné postupy, že získava podporu po celom svete všade tam, kde nie je dosah masmediálneho mainstreamu natoľko drvivý, aby pravdu pred verejnosťou skrýval zahalenú do tisícorakých obalov lži.

K tomu všetkému možno vidieť veľké množstvo veľmi silných udalostí v zahraničí, ktoré naznačujú podstatné zmeny nielen vo vzájomných vzťahov veľmocí, ale aj na ne sa napájajúcich ďalších štátov. Ak sa minulý rok niesol v znamení prípravných udalostí, tak tento rok smeruje k ich realizácii. Spomeňme aspoň časť z nich a odvoďme si ich následky zo vzájomnej spojitosti:

Priznanie nemeckej exkancelárky Merkelovej o klamnom vzťahu k minským dohodám, ktoré veľmi spochybnilo dôveryhodnosť diplomatov Západu. Antipatie voči Zelenského režimu v Kyjeve rastú a Bidenova návšteva Poľska, ktoré sa ukazuje ako kľúčový hráč v napĺňaní konfliktu, ani jeho akoby mimovoľné odskočenie na Ukrajinu nikoho nepovzbudili, skôr naopak. Obviňovanie Bidenovej administratívy z vyvolania energetickej, hospodárskej a finančnej krízy nielen v USA sa zo strany exprezidenta Trumpa a ním vedenej politickej opozície stupňuje. Teroristický útok na plynovody Nord Stream v septembri a jeho neuzavreté vyšetrovanie veľmi spochybňujú autoritu vlády prezidenta USA v domácom i zahraničnom prostredí. Protivládne demonštrácie v Izraeli i Francúzsku narastajú natoľko, že ohrozujú stabilitu štátnej moci. Stupňujú sa izraelské letecké útoky na Sýriu a je otázka času, kedy RF ako spojenec Sýrie bude nútená zasiahnuť. Ak sa tak stane, vznikne hrozba deštrukcie izraelského štátu. Očakáva sa, že nedávna návšteva čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Moskve posilní politické a rozšíri hospodárske i vojenské čínsko-ruské partnerstvo. Nárast autority štátov BRICS a Šanghajskej organizácie spolupráce spôsobuje rodiace sa zvyšovanie ich početného stavu a otváranie vojenskej súčinnosti.

Nastupuje čas zodpovednosti

To všetko naznačuje trvalé zmeny, ktoré postihnú celý svet a Slovenskú republiku veru neobídu. Tvorcovia nového svetového poriadku si síce vytvárajú v svojich kolóniách personálne predpoklady na realizáciu vlastných plánov a usmerňovanie demokratických volieb je na to dobrým manévrovacím priestorom, ale príliš sa poponáhľali s vlastnou aroganciou. Vyvolali proti svojim zámerom také obrovské sily, že budú donútení cúvať. To nie je zlomyseľné posmeškárstvo, ani absencia rešpektu voči štátnikom, to je smútok z reality konfrontovanej s odbornosťou v našom vlastnom štáte. Nastupuje čas zodpovednosti, a to veru už nie je trepanie autosugestívnych predstáv o vlastnej genialite, keď sa spôsobom rozprávkového večerníčka obhajuje povolenie preletu bombardérov NATO cez vzdušný priestor Slovenskej republiky k útokom na Juhosláviu, ani aktívna účasť na bruselskej konferencii o delení Ruska. Veru tak. Ešte vlka nezabili, už na jeho kožu pili. A takéto čudá riadili, či ešte stále riadia náš štát. Na záver len konštatujem, netreba sa utiekať k modlitbám za pápeža, ten je dosť ďaleko. Modlite sa za tých, čo škodia národu rovno pod nosom.